BRATISLAVA. Bola to najmasovejšia poprava v histórii Slovenska, ktorá svoju surovosťou zaskočila aj vtedajších vrcholových slovenských politikov a vyšetrovateľov.
Obyvatelia Dunajskej Stredy ešte niekoľko dní po vražde desiatich členov pápayovcov v bare Fontána mlčali a nechceli o nich nahlas hovoriť. Zo strachu.
„Nie je to ktovieaký pocit, keď človek žije v meste všelijakých mafiánov. Okrem toho Dunajská Streda je malá, každý tu každého pozná, ale keď sa opýtate na Pápaya, Cseha alebo Csóku, nikto sa s vami nebude baviť,“ povedal denníku SME štyri dni po masakri obyvateľ Dunajskej Stredy, ktorý si neželal byť menovaný.
SME 30 rokov Slovenska
Tento text je súčasťou projektu SME 30 rokov Slovenska. Všetky texty o míľnikoch slovenskej histórie nájdete v tomto rozcestníku, alebo si môžete otvoriť interaktívnu verziu: SME 30 rokov Slovenska.
Zločinecká skupina pápayovcov bola svojou brutalitou v malom meste známa, ľudia sa báli vychádzať večer z domov, aby na nich nenarazili. Mnohí znalci pomerov v podsvetí hovorili, že ako fungovali, tak aj skončili.
„Bolo to niečo výnimočné. Taký brutálny, agresívny spôsob výkonu vraždy som vo svojej činnosti vyšetrovateľa nikdy nevidel, pripomínalo mi to gangsterské filmy z amerického prostredia v čase prohibície,“ spomínal bývalý vyšetrovateľ Jaroslav Ivor v relácii RTVS Mafiáni.
“Je to skutočne nevídaný masaker, aj na pomery podsvetia.
„
V centre Dunajskej Stredy v bare Fontána postrieľali neznámi útočníci večer 25. marca 1999 desiatich členov mafie, medzi nimi aj bosa Tibora Pápaya, prezývaného Papa Joe.
V tú noc sa zo Šamorína prišiel pred podnik, ktorý strážili policajti, pozrieť aj vtedajší podpredseda parlamentu Béla Bugár z SMK.
Práve pápayovcom pripisovali výbuch pred Bugárovým domom v 90. rokoch.
Zvláštne okolnosti
Dunajskostredskú mafiu podľa dobových článkov nepovažovali v podsvetí nikdy za silnú. Začínala krátko po revolúcii s podvodmi s faktúrami vystavenými na biele kone. Postupom času mnoho ľudí zmizlo a ich telá sa nikdy nenašli.
