BRATISLAVA. Občianska vojna v Sýrii vstupovala do svojho piateho roku, nádej na skorý návrat domov sa zmenšovala a OSN varovala, že ak štáty nezvýšia financovanie táborov okolo Sýrie, kde boli problémy s dodávkami potravín pre utečencov, státisíce, možno milióny ľudí sa pohnú smerom Európa.
Nedá sa povedať, že na začiatku roka by utečenecká kríza bola skutočným prekvapením, no na Slovensku sa o tom veľa nehovorilo. Predsa len, na zahraničné témy strany nezískajú voličov a politici sa chystali na finiš pred voľbami v roku 2016.
SME 30 rokov Slovenska
Tento text je súčasťou projektu SME 30 rokov Slovenska. Všetky texty o míľnikoch slovenskej histórie nájdete v tomto rozcestníku, alebo si môžete otvoriť interaktívnu verziu: SME 30 rokov Slovenska.
Kiska: Ľudskosť je povinnosť
Ťažko povedať, kde bol ten moment, keď sa to zlomilo. Možno v júni, keď prezident Andrej Kiska vo svojom prvom výročnom prejave povedal, že pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou je morálnou povinnosťou Slovenska.
Alebo na jar, keď sa v Bruseli prvýkrát hovorilo o zavádzaní kvót na prerozdelenie žiadateľov o azyl, ktorí čoraz húfnejšie prichádzali do Európy najmä cez Turecko.

Alebo v auguste, keď sa v Gabčikove konalo referendum, v ktorom miestni odmietli aj ten malý náznak solidarity, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo, teda k ubytovaniu 500 ľudí, ktorí žiadajú o azyl v Rakúsku.
No definitívny šok prišiel na konci augusta, keď v Rakúsku, kúsok od slovenských hraníc, polícia našla odstavený kamión so 71 telami utečencov.
Utečenecká kríza sa už neodohrávala niekde ďaleko na gréckych ostrovoch, utečenci zomierali pri slovenských hraniciach, obsadili budapeštiansku stanicu Keleti, pochodovali po diaľnici, po ktorej predtým jazdili aj mnohí Slováci.