Robert Fico veľmi rád na verejnosti ukazuje, že mu manuálna práca nie je cudzia. Bez problémov sfára do bane, prejde sa medzi robotníkmi v košických železiarňach, prednedávnom si odpracoval aj nočnú zmenu.
Inak to nebolo ani 20. januára 2007, keď sa krátko pred polnocou s ručnou pílou postavil k hraničnej závore na symbolickej hranici so Západom, priechode Petržalka – Berg. Spolu s rakúskym kancelárom Alfredom Gusenbauerom spolu prepílili červeno-bielu závoru.
„Hotovo, hranica nie je!“ kričal nadšene do mikrofónov minister vnútra Robert Kaliňák. Slovensko sa spolu s ďalšími novými členmi Európskej únie znova o krok priblížilo k vysnívanej západnej Európe. Policajná dychovka zahrala slovenskú aj rakúsku hymnu, k slovu sa dostali aj traja fujaristi.
SME 30 rokov Slovenska
Tento text je súčasťou projektu SME 30 rokov Slovenska. Všetky texty o míľnikoch slovenskej histórie nájdete v tomto rozcestníku, alebo si môžete otvoriť interaktívnu verziu: SME 30 rokov Slovenska.
„Je fascinujúce, že po dnešnej noci bude možné prejsť viac ako štyritisíc kilometrov z estónskeho Tallinnu bez absolvovania kontroly,“ tešil sa Fico. Stalo sa tak osemnásť rokov po páde komunizmu a dvanásť a pol roka po tom, ako Vladimír Mečiar oficiálne odovzdal slovenskú prihlášku do EÚ.
Práve jeho vláda pritom ešte desať rokov pred prepílením závory robila všetko preto, aby sa zo Slovenska stala „čierna diera Európy“. V čase vstupu Slovenska do Schengenu bolo jeho HZDS spolu s SNS Jána Slotu Ficovým koaličným partnerom.
Vyrovnanie sa s nebankovkami
Začiatkom roka 2007 však Schengen verejnosť ani médiá skoro vôbec nezaujímal. Bolo pol roka po parlamentných voľbách, v ktorých sa po prvý raz moci ujal ambiciózny Smer na čele s Robertom Ficom. Veľmi rýchlo sa presvedčil o tom, že jeho koaliční partneri mu dajú poriadne zabrať.
Nový rok sa však začal celkom sľubne, v prvej polovici januára bývalý šéf firiem Horizont Slovakia a BMG Invest Vladimír Fruni dostal jedenásťapolročný trest za podvod, keď pri pyramídovej hre oklamal viac ako 120-tisíc ľudí.
