BRATISLAVA. Správal sa ako boh. Určoval, kto zomrie a kto bude žiť.
„Zavri, lebo ti odstrelím hlavu," povedal susede, keď sa išla pozrieť na chodbu, čo sa robí. Na ušiach mal modré slúchadlá a v rukách samopal.
Ľubomír Harman (48) z bratislavskej Devínskej Novej Vsi predposledný prázdninový deň v roku 2010 zabil sedem ľudí a po tom, ako ho smrteľne zranil jeden z kukláčov, spáchal samovraždu.
SME 30 rokov Slovenska
Tento text je súčasťou projektu SME 30 rokov Slovenska. Všetky texty o míľnikoch slovenskej histórie nájdete v tomto rozcestníku, alebo si môžete otvoriť interaktívnu verziu: SME 30 rokov Slovenska.
Jeho masaker bol druhým najväčším v histórii Slovenska. Počtom obetí (desať) ho predstihlo len vystrieľanie gangu pápayovcov v roku 1999 v bare Fontána v Dunajskej Strede.

Masaker v Devínskej viedol vtedajšieho ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH) k tomu, že pre držiteľov zbraní zákonom nariadil psychotesty. Policajti, ktorí proti Harmanovi zasahovali len s obyčajnými pištoľami, zas dostali do výzbroje samopaly.
Harmanovo vyčínanie spustilo aj jednu z najkontroverznejších káuz známu ako Bonanno.
Nový čas napísal, že na stretnutí sudcov v roku 2010 v Rajeckých Tepliciach vítal v bare Bonanno právnik na dôchodku Tibor Péchy jeho účastníkov s modrými slúchadlami na hlave a maketou samopalu. Nápadne svojím vzhľadom pripomínal Harmana.
Sudcovia denník zažalovali a ten sa mal jednému z nich, Danielovi Hudákovi, ospravedlniť. Ústavný súd však tento rok v apríli rozhodol, že tak Nový čas nemusí urobiť.
Nezabíjal pre pleť, ale skôr pre hluk
„Pozerali sme sa do očí," opísal denníku SME na začiatku septembra 2010 dôchodca Vincent Fratrič posledné sekundy života Jozefa Putika. Pred Harmanom sa snažil ukryť za Fratričov chrbát.
Držal ho okolo pása a prosil o pomoc. Márne. Harman cez Fratričovo plece naňho namieril samopal a vystrelil. Dôchodca pocítil hlaveň zbrane priamo pri hlave, ale prežil.