BRATISLAVA. Správal sa ako boh. Určoval, kto zomrie a kto bude žiť.
„Zavri, lebo ti odstrelím hlavu," povedal susede, keď sa išla pozrieť na chodbu, čo sa robí. Na ušiach mal modré slúchadlá a v rukách samopal.
Ľubomír Harman (48) z bratislavskej Devínskej Novej Vsi predposledný prázdninový deň v roku 2010 zabil sedem ľudí a po tom, ako ho smrteľne zranil jeden z kukláčov, spáchal samovraždu.
Jeho masaker bol druhým najväčším v histórii Slovenska. Počtom obetí (desať) ho predstihlo len vystrieľanie gangu pápayovcov v roku 1999 v bare Fontána v Dunajskej Strede.
Rok 2010: Vojnu medzi Ficom a Dzurindom vyhrala Radičová Čítajte Masaker v Devínskej viedol vtedajšieho ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH) k tomu, že pre držiteľov zbraní zákonom nariadil psychotesty. Policajti, ktorí proti Harmanovi zasahovali len s obyčajnými pištoľami, zas dostali do výzbroje samopaly.
Harmanovo vyčínanie spustilo aj jednu z najkontroverznejších káuz známu ako Bonanno.
Nový čas napísal, že na stretnutí sudcov v roku 2010 v Rajeckých Tepliciach vítal v bare Bonanno právnik na dôchodku Tibor Péchy jeho účastníkov s modrými slúchadlami na hlave a maketou samopalu. Nápadne svojím vzhľadom pripomínal Harmana.
Sudcovia denník zažalovali a ten sa mal jednému z nich, Danielovi Hudákovi, ospravedlniť. Ústavný súd však tento rok v apríli rozhodol, že tak Nový čas nemusí urobiť.
Nezabíjal pre pleť, ale skôr pre hluk
„Pozerali sme sa do očí," opísal denníku SME na začiatku septembra 2010 dôchodca Vincent Fratrič posledné sekundy života Jozefa Putika. Pred Harmanom sa snažil ukryť za Fratričov chrbát.
Strelcov motív je nejasný Čítajte Držal ho okolo pása a prosil o pomoc. Márne. Harman cez Fratričovo plece naňho namieril samopal a vystrelil. Dôchodca pocítil hlaveň zbrane priamo pri hlave, ale prežil.
„Harman strieľal iba po tých, o ktorých si myslel, že mu ubližujú," vysvetlil jeho selektívne zabíjanie psychológ Karol Kleinmann.
Hoci sa krátko po tragédii hovorilo o tom, že Harman zabíjal na základe farby pleti, pri identifikácii obetí sa zistilo, že Rómom bola iba jedna z nich. Putik.
Ten do bytu Harmanovej susedy Jozefy Slezákovej chodil navštevovať svojho syna Jozefa, ktorého mal s dcérou Slezákovej Máriou.
Kto boli obete
- Jozefa Slezáková (1934) – majiteľka bytu, mama a stará mama,
- Mária Slezáková (1966) – dcéra
- Ružena Halászová (nar. 1959) – dcéra,
- Jozef Slezák (1998) – syn Márie,
- Stanislav Slezák (1983) – bratranec Jozefa
- Jozef Putik (1961) – druh Márie a otec Jozefa,
- Gabriela Košťálová (1958) – žena smrteľne zranená na balkóne.
V jednoizbovom byte okrem nich troch býval ešte ďalší Slezákovej vnuk Stanislav Slezák. Rodinu susedia vnímali síce ako chudobnú, ale slušnú.
Zlé meno jej robila len ďalšia Slezákovej dcéra Ružena Halászová so svojou dcérou Michaelou.
Pôvodne od svojej mamy bývala iba šesť vchodov na ulici Pavla Horova. Správala sa však príliš hlučne, susedia proti nej spísali petíciu, a tak musela odísť do ubytovne.
Halászová často chodievala k mame aj s dcérou na kávu. Stará pani ju však podľa susied, s ktorými sa rozprával denník SME, nikdy nepustila dnu. Sedeli len na lavičke na chodbe a bolo ich počuť.
Tak to zrejme bolo aj v osudný pondelok 30. augusta krátko pred desiatou doobeda. Aby si Halázsová pred Harmanom zachránila život, utiekla do bytu k mame. Bolo to prvýkrát, čo ju pustila dnu. Avšak nepomohlo jej to. Ju aj všetkých príbuzných Slezákovej Harman zastrelil.
Dôvodom jeho streľby tak boli skôr zlé susedské vzťahy než jeho rasizmus.
Okrem susedov Harman po tom, ako vyšiel z bytovky, zastrelil aj Gabrielu Košťálovú, ktorá sa išla na balkón pozrieť, čo sa vonku deje.
Nekonfliktný čudák so samopalom
Harmana považovali ľudia, ktorí ho poznali, za samotára a čudáka. Väčšina z oslovených sa zhodla na tom, že ich nikdy nepozdravil. Bol slobodný a v garsonke vedľa Slezákovej žil sám.
V čase tragédie bol už dva roky nezamestnaný. Finančne ho podporoval jeden člen rodiny. Okrem rodičov mal aj brata a sestru. Pri vypočúvaní políciou povedali, že bol nekonfliktný. To isté tvrdili aj jeho bývalí zamestnávatelia a šéf Zväzu vojakov v zálohe Miroslav Jánoš.
Harman bol členom zväzu. Mal zbrojný preukaz, ale psychotesty neabsolvoval. Doma mal celý arzenál zbraní. Samopal, ktorý vlastnil, mal podľa polície upravený na streľbu dávkami.
Zúčastňoval sa aj na streleckých súťažiach. Bol však podľa Jánoša len priemerným strelcom.
