BRATISLAVA. Keď v januári 2010 zvolal úradujúci premiér Robert Fico tlačovú konferenciu, aby obvinil SDKÚ z nekalého financovania s cieľom odstaviť Mikuláša Dzurindu, zrejme netušil, že tým prispeje k vlastnej „porážke“ vo voľbách.
Zostávalo do nich päť mesiacov a prvá Ficova vláda Smeru, HZDS a SNS sa zmietala vo svojich škandáloch.
V piatok 22. januára si premiér zvolal mimoriadnu tlačovú konferenciu, na ktorej obvinili SDKÚ na čele s Dzurindom, že na financovanie svojej strany využívala účty vo Švajčiarsku a brala si pôžičku od anglickej spoločnosti Allied Wings, ktorá je napojená na daňové raje.
SME 30 rokov Slovenska
Tento text je súčasťou projektu SME 30 rokov Slovenska. Všetky texty o míľnikoch slovenskej histórie nájdete v tomto rozcestníku, alebo si môžete otvoriť interaktívnu verziu: SME 30 rokov Slovenska.
Dzurinda sa najskôr snažil vysvetľovať, no napokon priznal, že pôvod peňazí jasne vysvetliť nevie.
„Nedokážeme novinárom zodpovedať všetky otázky, ktoré nám kladú v súvislosti s našimi záväzkami. Mrzí nás to,“ vyhlásil a 1. februára oznámil, že v nadchádzajúcich voľbách kandidovať nebude.
Po bleskových straníckych primárkach jeho miesto zaujala Iveta Radičová, ktorá rok pred tým síce neuspela ako prezidentská kandidátka proti Ivanovi Gašparovičovi, no napriek tomu získala obrovskú popularitu.
Bolo jasné, že hlavní rivali Smer a SDKÚ si pred voľbami nič nedarujú.
Protiofenzíva
Do protiútoku prešla SDKÚ už vo februári. Fica obvinila, že strana Smer-SD si požičala peniaze na predvolebnú kampaň od J&T banky a skupinu J&T spojila s realizáciou dodávky elektronického mýta, ktoré označila za predražené.
