
„Rozhodnúť sa kandidovať do funkcie prezidenta hlavy štátu nie je jednoduché,“ prihováral sa prezident Ivan Gašparovič koncom januára 2009 v prezidentskom paláci médiám.
Oznámenie o svojej opätovnej kandidatúre si nechal na poslednú chvíľu. Jeho najväčšia konkurentka, Iveta Radičová z SDKÚ, o svojich ambíciách uchádzať sa o post najvyššieho ústavného činiteľa hovorila už koncom roka 2007. V čase Gašparovičovho oznamovania kandidatúry už jej kampaň bežala naplno.
Premiér Robert Fico otváral tretí rok vlády s nevyspytateľnými koaličnými partnermi Vladimírom Mečiarom a Jánom Slotom, jeho popularity sa to ale nedotklo napriek rôznym kauzám jeho kolegov z vlády.

Úplne sa nedohodli ani na prezidentskom kandidátovi. Proti Gašparovičovi ostro vystupoval Mečiar, ktorý s ním v roku 2004 prehral boj o prezidentské kreslo.
„Najskôr lezieš do zadku, potom ohováraš,“ odkázal vtedy svojmu niekdajšiemu kolegovi. Antipatie im vydržali až do konca ich politickej kariéry.
Radičová prekvapila
Do prvého kola prezidentských volieb išlo celkovo sedem kandidátov, za prvou dvojkou Gašparovič – Radičová sa vytvorila obrovská medzera. Tretí František Mikloško a štvrtá Zuzana Martináková získali len o málo viac ako 5 percent hlasov.
Radičová na Gašparoviča v prvom kole stratila 160 tisíc hlasov, čo mnohých odborníkov prekvapilo, predpovedali totiž oveľa väčší rozdiel a výsledok prvého kola dal nádeje mnohým pravicovým voličom. Fico však už v noci po prvom kole hovoril, že o víťazovi je rozhodnuté.
“Rozhodujúce bolo jednoznačné postavenie sa najpopulárnejšieho politika krajiny za prezidentského kandidáta.
„
„Som presvedčený, pretože sa v slovenskej politike trochu vyznám, že druhé kolo dopadne rovnako,“ odkázal vtedy premiér novinárom. Výsledok druhého kola ukázal, že sa nemýlil.
Nacionalizmus zafungoval
Takmer okamžite po prvom kole začali Gašparovičovi podporovatelia používať takzvanú maďarskú kartu. Radičovej najmä SNS vyčítalo, že mala na juhu veľmi veľkú popularitu. V niektorých okresoch na južnom Slovensku sa dokonca objavili falošné letáky, ktoré v zlej maďarčine písali o tom, že Radičová podporuje autonómiu na juhu Slovenska.
Radičová pred druhým kolom zvolila štátnickú, neutrálnu taktiku. Voličov mobilizovali najmä nacionalisti, Gašparovič bol konfrontačnejší. Napokon svoju súperku zdolal o 250 tisíc hlasov.

„Rozhodujúce bolo jednoznačné postavenie najpopulárnejšieho politika krajiny za prezidentského kandidáta,“ povedala Radičová po druhom kole.
Gašparovič sa dokonca sám vyjadril, že sa „cíti akoby členom Smeru.“ A ďalších päť rokov v kresle prezidenta sa tak aj správal.
Radičová síce bitku o prezidenta prehrala, no aj tento súboj ju o rok neskôr vyniesol až na premiérsku stoličku.