BRATISLAVA. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák je pripravený hovoriť so šéfom rezortu vnútra Tomášom Druckerom o zmene volebnej legislatívy tak, aby Slovensko dosiahlo vyššiu volebnú účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP).
Deklaroval to na spoločnom rokovaní zahraničného výboru a výboru pre európske záležitosti.
Klus navrhoval hlasovanie na ambasádach
Tému rekordne nízkej volebnej účasti na Slovensku v týchto voľbách otvoril Martin Klus.
"Ja som dal návrh zákona, ktorý by umožňoval voliť aj na ambasádach, čo je pomerne bežná prax v EÚ. Chcem preto vedieť, či by ste boli schopný nového ministra vnútra pomknúť, aby sa k tomu postavil pozitívne, lebo predošlý minister to neurobil," uviedol Klus.
“Som zdesený, že v dobe, keď máme informácie o všetkom, ani nevieme ustanoviť, či bol alebo nebol chemický úrok v meste Dúmá. Akoby sme nevedeli, čo chceme dosiahnuť. Neverím, že sa to vyrieši bombardovaním.
„
Lajčák priznal, že zdieľa obavy z nízkej volebnej účasti.
"Zatiaľ nerobíme nič preto, aby sme neboli opäť najhorší. Je to pritom vizitka náš všetkých. Teda jednoznačne áno, mohli by sme byť v záujme zvýšenia účasti menej reštriktívni. V Nemecku je šesť spôsobov, ako môže občan Nemecka voliť do EP. Budem preto o tom hovoriť s Druckerom a chcem aj vás požiadať o politickú podporu. Sme krajina, ktorá profituje z členstva v EÚ, mali by sme preto ukázať náš európsky charakter," poznamenal Lajčák na margo volieb, ktoré budú v roku 2019.
Mechanické prerozdeľovanie migrantov je neprijateľné
Šéf slovenskej diplomacie sa nevyhol ani téme povinných kvót na prerozdeľovanie migrantov.
"Naša pozícia je konzistentná. Vnímame to ako spoločný problém a sme pripravení sa podieľať na jeho riešení, čo aj dokazujeme. Odmietame však mechanické prerozdeľovanie migrantov na základe kvót, lebo sa ukázalo ako nefunkčné," zdôraznil Lajčák s tým, že migrácia nie je administratívny problém, a preto nemôže mať administratívne riešenie.
Ak by sa o reforme azylového systému, zahŕňajúcej povinné kvóty, hlasovalo v rámci EÚ jednoduchou väčšinou, bola by to podľa ministra katastrofa, vyvolalo by to trhlinu.
Bombardovanie nevyrieši problémy v Sýrii
Lajčák je znepokojený aj vývojom v Sýrii.
"Som zdesený, že v dobe, keď máme informácie o všetkom, ani nevieme ustanoviť, či bol alebo nebol chemický úrok v meste Dúmá. Akoby sme nevedeli, čo chceme dosiahnuť. Neverím, že sa to vyrieši bombardovaním. Treba komunikovať, sadnúť si za stôl. Rinčanie zbraní nič nerieši," dodal.
Zahraničný výbor nevyzval vládu na solidaritu s EÚ ani neodsúdil útok novičokom Čítajte Eurovýbor a zahraničný výbor spoločne rokovali o Správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky SR v roku 2017 a jej zameraní na rok 2018, ktorú zobrali na vedomie.
V dokumente sa píše, že jednou z hlavných priorít slovenskej diplomacie na roky 2018 a 2019 bude predsedníctvo vo V4, ktoré Slovensko prevezme v júli tohto roka.
Cieľom piateho slovenského predsedníctva v zoskupení bude okrem iného "ukázať, že členstvo SR vo V4 je komplementárne k nášmu členstvu v EÚ i v národných snahách byť v jadre európskej integrácie," píše sa v Správe.
"Hoci zvonka býva pohľad na V4 často kritický, pre budovanie koaličného potenciálu a presadzovanie záujmov SR v Európe a vo svete je V4 naďalej formátom strategického významu," uvádza sa ďalej v materiáli.
Vláda schválila kandidatúru Slovenska na Predsedníctvo Rady OECD Čítajte Slovensko sa v roku 2018 bude pripravovať aj na predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). To budúci rok prevezme ako tretia predsednícka krajina po Rakúsku a Taliansku.
V súčasnosti už predsedá dvom orgánom tejto organizácie - Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu a Kontaktnej skupine partnerov OBSE pre spoluprácu v regióne Stredozemného mora.
Tento rok chce Slovensko zároveň predložiť kandidatúru na ďalšie predsedníctvo. V roku 2019 chce predsedať zasadnutiu Rady OECD na ministerskej úrovni.
