Jana Karľová vyučuje v Špeciálnej základnej škole pre deti s mentálnym postihnutím. Využíva tradície ako účinnú vyučovaciu metódu. Aj za tento príbeh môžete hlasovať v cene verejnosti pre Učiteľa Slovenska.
Komu dáte hlas?
Kliknutím na vybrané meno v ankete uvedenej na začiatku článku odovzdáte hlas svojmu favoritovi. Predstavenie všetkých nominovaných osobností nájdete tu.
Učiteľ Slovenska 2018: Hlasovanie o cene verejnosti
Anketa už bola ukončená.
Jana Karľová už vyše dvadsať rokov učí žiakov základnej školy s mentálnym postihnutím. Posledných jedenásť rokov v Špeciálnej základnej škole pre deti s mentálnym postihnutím v Humennom.
Všetky deti pochádzajú z rómskej osady Podskalka pri Humennom, Karľová učila aj ich rodičov. Triedu šiestakov, variant A, (to je označenie pre ľahký stupeň postihnutia) „zdedila“ ako piata triedna učiteľka v poradí.
Deti nemali vypestované žiadne návyky, boli neposedné, chodili po triede, vykrikovali, bili sa, hádali. Nevedeli si obaliť zošiť, pracovať s farbami, nemali prezuvky. Vraj to bola hrôza.
Folklór ako učebnice
„Hľadala som nejaký impulz. Niečo, čím si ich získam. Dlho som ich sledovala. A zistila som, že vedia spievať. Poviete si, samozrejme že vedia spievať, veď sú Rómovia, majú to v krvi. Ale oni spievajú ľudovky. Naše, zemplínske ľudovky. Dokonca aj rusínske. Komolia slová, ale poznajú melódiu. A to málo Rómov chce spievať,“ spomína na spoznávanie svojich šiestakov Karľová.
A tak začala spievať spolu s deťmi. Spev, hudba a folklór sa stali jej učebnicami, zošitmi, tabuľou. To, čo deťom bolo blízke, sa im dostávalo pod kožu aj v laviciach.
Zvykali si na spoločnú dohodu: najprv práca (učenie), potom spev. Prvé vystúpenie pre seniorov zvládli na výbornú.
Dnes pracuje s deťmi formou zážitkového učenia, približuje im svet našich predkov, a aj tým v nich vzbudzuje pocit hrdosti na to, kým sú a kam patria. Osvojili si návyky, vedia počúvať a pomaličky, ale isto napredujú.
Najlepšie sa učí v prírode
Jana Karľová pracuje s deťmi najčastejšie formou zážitkového učenia.
Hovorí, že deti s mentálnym postihnutím, zvlášť deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, potrebujú vidieť, zažiť, skúsiť, ochutnať. Najlepšie v reálnom prostredí a jednoduchým spôsobom. A vyučovanie v prírode je na to ako stvorené.
Na Indijánke - tak sa volá parčík pri rieke Laborec neďaleko od školy, spoznávajú rastliny, stromy a vtáčiky (Vlastiveda), preskakujú pováľané stromy (Telesná výchova), na ohníku a vyrobených ražňoch opekajú špekáčiky (Pracovné vyučovanie), spočítavajú vzdialenosť podľa dĺžky krokov (Matematika), spievajú obľúbené pesničky (Hudobná výchova) a na hodine Informatiky po návrate do školy zhotovia prezentáciu a napíšu článok do školského časopisu.
Keď sa na vlastivede učili o domácich zvieratách, tak do školy učiteľka Karľová doviedla koňa. Živého koňa aj s kováčom. Jediným vyučeným majstrom kováčom v celom regióne. Pretože sa žiaci nechceli prezúvať, tak im ukázali, že aj kôň má prezuvky. Vyplatilo sa, deti sa začali prezúvať aj bez kontroly.
Šalamúnsky vyriešila záškoláctvo svojich šiestakov, jednoducho ich zobrala na mestský úrad práce, kde na oddelení sociálnych vecí museli osobne odovzdať svoje oznámenie o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky. Aby zažili nielen vážnosť situácie, ale vedeli sa aj orientovať na úradoch. Náprava záškolákov sa dostavila hneď.
Zarobili a kúpili rodine žiaka kozu
Aby mohla Jana Karľová financovať svoje školské aktivity, založila občianske združenie Gaštanový koník.
Organizujú v ňom tvorivé dielne, stretnutia s inými deťmi z rómskych komunít či seniormi. Počas stretnutí vyrábajú rôzne premety pomocou starých zabudnutých remesiel regiónu, ktoré predávajú na mestskom jarmoku a vďaka tomu podporujú ľudí v hmotnej núdzi. Tak pomohli aj rodine žiaka školy Alexa, kúpili kozu pre jeho dedka, onkologického pacienta.
Okrem združenia vedie Karľová od mája už aj folklórny súbor Podkovička.
Dnes hovorí, že tak ako začiatkom septembra 2017 bola znechutená zo svojej triedy, tak by ich teraz nevymenila za nič na svete.
„Podarilo sa nám za niekoľko mesiacov zvyknúť si na seba, zvyknúť si na školský režim a to vďaka našim krásnym pesničkám. Spievame ich všade. V škole, cestou na vychádzku, v meste, v telocvični,“ povedala Jana Karľová, ktorá využíva tradície ako účinnú vyučovaciu metódu.
