Ak si so žiakmi vytvoríte dobrý vzťah, majú lepší prístup k učeniu, myslí si učiteľka prvého stupňa základnej školy Ľubica Nosčáková. Aj za tento príbeh môžete hlasovať v cene verejnosti pre Učiteľa Slovenska.
Komu dáte hlas?
Kliknutím na vybrané meno v ankete uvedenej na začiatku článku odovzdáte hlas svojmu favoritovi. Predstavenie všetkých nominovaných osobností nájdete tu.
Učiteľ Slovenska 2018: Hlasovanie o cene verejnosti
Anketa už bola ukončená.
Ľubica Noščáková z Cirkevnej základnej školy Narnia v Bratislave spolupracuje s rodičmi viac, ako je u nás bežné. Tí o nej hovoria, že je studnicou nekonečných inšpirácií nielen pre deti, ale aj pre nich.
Vždy chcela byť totiž iným typom učiteľky, ako boli jej učitelia v časoch socialistického školského systému.
Podarilo sa jej to, učí naozaj inak. „Snažím sa vybudovať si s deťmi dobrý vzťah, aby cítili, že mi na nich záleží. Potom inak pristupujú k učeniu. Tým, že sme spolu vnútorne spojení, tak im ho zároveň viem ponúknuť v takej podobe, v ktorej ho ľahko prijmú,“ približuje triedna piatakov svoj individuálny prístup k žiakom.
V Cirkevnej základnej škole Narnia sa pred troma rokmi ocitla náhodne, no dnes sa tu cíti ako doma.
Aby bol úspešný každý žiak
V Narnii je výučba založená na sebapoznávaní, školáci sa učia pracovať tak, aby boli zodpovední za svoje učenie, hodnotí sa tu netradične, autenticky, s dôrazom na to, aby každý mohol zažiť úspech.
„Deti majú k dispozícii predmetové listy, zoznamy toho, čo by mali vedieť, v čom a ako budú hodnotené a ja s každým z nich osobne prechádzam v krátkych pravidelných osobných konzultáciách ich smerovanie a výzvy, čo už vedia, v čom potrebujú podporu a akú, a čo ich zatiaľ ešte len čaká. Svoje hodnotenie majú aj graficky zobrazené v tzv. pointbooku, školskom systéme hodnotenia, kde presne vidia, kam smerujú a ako sa tam dostať,“ ozrejmuje svoj štýl výučby Noščáková.
Deti si samotné stanovujú čiastkové ciele, vedia požiadať o podporu a pomoc na ich dosiahnutie. „Nastavujem a dávam im ju podľa ich potrieb a individuálne, či v podporných skupinách aj s asistentkou sa doučujeme všetko, čo považujú za potrebné,“ dodáva učiteľka.
Ako sa učili slovenčinu
Minulý rok sa žiaci Ľubice Noščákovej slovenský jazyk a literatúru učili zážitkovo.
Témy a vzdelávanie slovenského jazyka ich triedna prepracovala tak, že sa ich naučili cez napísanie vlastnej knihy. Deti svoje „Tajomné svety“ písali celý tretí ročník, nakoniec ich úspešne aj vydali a predávajú. Sú zrejme jedinými tretiakmi na Slovensku, ktorí napísali knihu a zároveň sa tak naučili všetko, čo sa v treťom ročníku zo slovenského jazyka a literatúry naučiť mali, ba aj omnoho viac.
Ich úspešnosť v záverečnom teste bola veľmi vysoká, čo dokazuje, že učiť sa pravopis písaním knihy je skvelá cesta.
Posolstvom knihy tretiakov je presne to, čím žijú, cesta, akou sa dá naučiť vidieť svet očami a srdcom niekoho iného.
Kniha mala aj ďalší významný rozmer. Spojili sa s deťmi z Markušoviec, ktoré dokázali s učiteľom to isté. Stretli sa v Bratislave, deti z dvoch rôznych prostredí, ktoré by sa inak určite nestretli, zrazu zažili, čo majú spoločné a vymieňali si skúsenosti.
„A ja som zrazu videla, ako sa cez učenie dajú búrať predsudky medzi rôznymi svetmi, ako sa vedia deti pochopiť,“ hovorí s nadšením Noščáková.
Ako treba chápať inklúziu
Jej srdcovkou je inkluzívne vzdelávanie, vďaka čomu má vždy plnú triedu jedinečných detí.
„Prirodzenou súčasťou každej mojej triedy sú vždy aj deti so špeciálnymi potrebami. Snažím sa prostredia, pravidlá a zážitky v triede nastaviť tak, aby každé jedno dieťa chápalo svoju jedinečnosť a to, že každý z nás je svojím spôsobom iný a je to tak v poriadku. Všetky deti sa navzájom prijímajú a podporujú,“ hovorí Noščáková o svojej inkluzívne ladenej triede. V predmetoch, ktoré učí, sa medzi nimi nejavia žiadne veľké rozdiely.
Učiteľka Noščáková slovo inklúzia nemá rada, radšej ho nahrádza slovom prijatie, to podľa nej lepšie vyjadruje, čo v praxi robí.
Noščáková zaviedla aj „daltonské štvrtky“, ktorými chce žiakom dať dostatok slobody pri práci, zároveň ich učiť zodpovednosti, schopnosti pracovať tímovo, ale aj samostatne.
V roku 2015 ju deti nominovali za najobľúbenejšiu učiteľku roka AMOS 2015, Živel roka 2015, kde bola vo finálovej trojke a v ankete Bloger roka 2015 skončila piata. Učí, pravidelne píše inšpiratívne blogy a napísala knihu Slnko v duši a niekoľko e-bookov pre učiteľov aj rodičov.
Ľubica Noščáková neučí deti pre život, namiesto toho s nimi žije priamo v triede aj mimo nej.
