Monika Podolinská je učiteľkou rómskych detí. Majú rôzne základy, potreby a štýly učenia, niektoré pri nástupe do školy nevedia po slovensky. Aj za tento príbeh môžete hlasovať v cene verejnosti pre Učiteľa Slovenska.
Komu dáte hlas?
Kliknutím na vybrané meno v ankete uvedenej na začiatku článku odovzdáte hlas svojmu favoritovi. Predstavenie všetkých nominovaných osobností nájdete tu.
Učiteľ Slovenska 2018: Hlasovanie o cene verejnosti
Anketa už bola ukončená.
Monika Podolinská už piaty rok po sebe začína učiť žiakov nultého ročníka Základnej školy v Muránskej Dlhej Lúke.
Ide o školu, ktorej osadenstvo tvorí výhradne 67 rómskych žiakov z blízkej osady Rúbanka. Škola má päť tried (ročníkov) vrátane nultého, piatich učiteľov, dvoch vychovávateľov a jedného asistenta.
Monika Podolinská o svojich pätnástich deťoch v nultom ročníku (ide o deti, ktoré pri zápise neboli zrelé na nástup do prvého ročníka základnej školy) hovorí, že aj napriek tomu, čo všetko už vedia, sú to jej nepopísané knihy. Vraj sa už veľmi teší, ako spolu začnú stránky čistej knihy postupne zapĺňať.
Mnohí žiaci sa pred príchodom do školy vôbec nestretávali so slovenčinou, hovoria po rómsky, a tak všetci učitelia prvého stupňa museli čo-to pochytiť z rómčiny.
Deti sa však podľa nej v školskom prostredí postupne „rozrozprávajú”, okrem iného za pomoci inovatívnych metód a hier, pričom zo slov časom prechádzajú na celé vety. „Dôležité je učenie slovenčiny spojiť s určitými zážitkami, vizualizáciou alebo hocičím, čo im pomôže s ľahším zapamätaním,“ dodala Podolinská.
Keď sa Podolinskej minulý rok redaktor SME v rozhovore spýtal, aké je to učiť rómske deti, odpovedala, že sú to tie najkrajšie a najúžasnejšie deti na svete.
Teraz to dopĺňa, že učiť žiakov, ktorí majú rôzne základy, potreby a štýly učenia, bolo, je a vždy bude pre ňu prvoradé. Lebo pri nich treba mať po celý čas, čo ste s nimi, otvorené oči, uši a najmä srdce. Na nič sa nehrať, neklamať, dávať splniteľné sľuby, dôveru prijímať aj opätovať. Deti treba ľúbiť!
Napokon, za citlivý a pozorný prístup k deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia táto škola získala cenu Roma Spirit 2015.
Učenie cez projekty a zážitky
Monika Podolinská výučbu svojich rómskych žiakov už pred rokmi, ešte ako riaditeľka tejto školy, postavila na sprostredkúvaní poznatkov a zážitkov, ktoré určitým spôsobom posilňujú identitu týchto žiakov, hrdosť na ich rómsku históriu, kultúru, tradície a jazyk.
Spolu so žiakmi realizovali v tomto duchu niekoľko projektov, niektoré cez rôzne malé granty, iné s pomocou priateľov – sponzorov, ďalšie svojpomocne. Niektoré boli kratšie, iné celoročné. Takmer 90 percent projektov bolo súčasťou vyučovania, napríklad Vianoce pre našich najbližších, Moja trieda varí lepšie ako tvoja, Publikácia „Muránska Dlhá Lúka očami žiakov, Žijeme medzi vami alebo Slovensko – rómsky šlabikár.
Monika Podolinská o sebe tvrdí, že nie je spisovateľka, profesionálna blogerka ani lektorka. Je len obyčajná učiteľka, ktorá o svojej práci rada píše na svojom facebookovskom profile, z čoho napríklad pramení konanie rómskych žiakov, ich rodičov, aké súvislosti by mali vedieť tí, čo budú s rómskymi žiakmi pracovať.
Občas hľadá pomoc, občas ju ponúka.
Ako našli partnerov a pomoc
Nebyť predchádzajúcich aktivít, škola by nemala podporu rôznych organizácií ako je tomu dnes.
Monika Podolinská si bola vedomá, že musia na seba upozorniť výsledkami, lebo sponzori sami neprídu. Dnes už škola spolupracuje s organizáciami, ako sú Unicef, Nadácia Pontis, Via Iuris, Aliancia Fair-play. Vďaka tomu žiaci spoznávajú osobnosti verejného života.
A keďže pedagógovia našli spôsob, ako prekonať prvotné problémy v učení, výsledkom je čoraz viac detí študujúcich na stredných školách.
Tento rok pedagogička Podolinská založila pri škole Detský klub, ktorého zámerom je komplexné neformálne vzdelávanie detí od ranného veku v inšpirujúcom prostredí spolu s rodinou.
Za svoje nasadenie získala v roku 2016 Bielu vranu, ocenenie spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu.
