BRATISLAVA. "A čia je to vlastne izba?" padne otázka na balkóne jedného z takzvaných átriakov, internátnych domov v bratislavskej Mlynskej doline.
Nino a Libor nazrú dovnútra, kde je v trojposteľovej izbe natlačených 15 ľudí.
"Nikto z nich tu nie je," hlási Libor. Je utorok večer, čas, keď sa v internátoch oslavuje najviac. V stredu už majú mnohí študenti posledné prednášky a odchádzajú domov. Internáty sa postupne vyľudňujú, zaplnia sa znova až v nedeľu.
Izbovica, ako sa takéto párty nazývajú, je tentoraz spojená s oslavou narodenín jedného zo spolužiakov.
Existujú ešte chodbovice, ak sa počet zabávajúcich rozrastie až na niekoľko desiatok. Do dvadsať ľudí sa však pomestí aj do jednej izby.
Vnútri izby je vydýchaný vzduch, na balkón sa tak nechodí len fajčiť. Zábradlie aj kachličky vyzerajú, že najlepšie časy majú už za sebou.
Zrazu z horného poschodia spadne k ľuďom ohorok z cigarety. Vulgarizmus adresovaný pôvodcovi ohorka sa chvíľu ozýva vo vnútrobloku, no čoskoro utíchne.
Divoké časy už boli
V izbe sa zatiaľ nalieva, na stole sú tri otvorené fľaše borovičky, víno, k dispozícii je aj pivo.
