BRATISLAVA. Hoci Bezpečnostnú stratégiu SR neschválila Národná rada SR, premiér Peter Pellegrini a jeho ministri sa týmto strategickým dokumentom riadia.
Pellegrini to povedal v pondelok počas hodnotiacej konferencie o zahraničnej politike na otázku, prečo po zmene bezpečnostného prostredia nie je aj nová bezpečnostná stratégia.
Slováci sú prozápadní, k Rusku to ťahá voličov SNS a ĽSNS Čítajte Pellegrini pripomenul, že bezpečnostná stratégia, ktorú vypracoval rezort diplomacie, vo vláde prešla.
Pre nesúhlas koaličnej Slovenskej národnej strany sa však do parlamentu ani nedostala.
Pellegrini tvrdí, že momentálne ani nie je priestor na to, aby ju parlament odobril.
Podľa jeho slov si výkonná moc svoju úlohu splnila, pretože vláda stratégiu schválila a riadi sa ňou.
"To je možno ten kompromis, ktorý som ja pre seba aj svoju vládu prijal," poznamenal Pellegrini.
Pellegrini tlačil na to, aby dokument NR SR schválila.
Vypracovanie a schválenie novej Bezpečnostnej stratégie SR je aj v Programovom vyhlásení vlády. Pôvodná bezpečnostná stratégia platí od roku 2004.
Pre krajinu ako Slovensko je podľa Pellegriniho viac ako kedykoľvek predtým dôležité posilňovať spojenectvá, partnerstvá a vzťahy.
"Je našou povinnosťou chrániť strategické smerovanie našej krajiny, chrániť projekt EÚ a rozvíjať severoatlantické spojenectvo práve teraz, keď sme obklopení rôznymi výzvami zvnútra ako aj zvonka EÚ," dodal.
Premiér tiež zdôraznil potrebu podpory multilateralizmu. Aj preto je podľa jeho slov slovenská diplomacia mimoriadne aktívna v medzinárodných organizáciách, napríklad v OSN, OBSE alebo OECD. Pripomenul, že aj EÚ je hlasným advokátom multilateralizmu.
"Paradoxne sa však hlas EÚ z globálnej politiky vytráca. To treba zmeniť. Únia musí zohrávať globálnu úlohu nielen v ekonomike, ale aj v zahraničnej politike," myslí si Pellegrini.
Pre EÚ je podľa Pellegriniho dôležité prijať kredibilnú dlhodobú víziu. "Pre Slovensko je kľúčové, aby nová agenda únie reflektovala tradičné priority aj nové výzvy, aby posilnila sociálnu a ekonomickú konvergenciu, ako aj vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť," priblížil. Zdôraznil tiež, že riešeniami nie sú izolácia, protekcionizmus, nacionalizmus a populizmus. Hovoril aj o nutnosti stanoviť dátum možného vstupu nových krajín do EÚ.
Predseda vlády tiež v rámci odpovede na otázku ohľadom nárastu extrémizmu kritizoval, že politici sa boja formovať verejnú mienku a prispôsobujú sa jej, aj keď nejde dobrým smerom. Skúsenosti s tým má podľa neho práve rezort diplomacie pri dokumentoch, ktoré v skutočnosti hovorili o niečom inom, ako naznačovala verejná mienka. Podľa premiéra je však chybou robiť politiku tak, "aby sme nikoho nenahnevali" a politici musia hovoriť aj veci, ktoré neprinášajú percentá do volieb. Vníma však v tomto smere rezignáciu a stratu odvahy.
V pondelok sa na pôde ministerstva zahraničných vecí koná 19. ročník hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky za uplynulý rok.
Konferenciu organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s ministerstvom.
Vystúpil na nej aj prezident Andrej Kiska. Účastníci sa venujú témam ako konsenzus v slovenskej zahraničnej politike či brexit a stav EÚ.
