SME
Nedeľa, 1. august, 2021 | Meniny má BožidaraKrížovkyKrížovky

Slovensko malo trikrát po sebe najnižšiu účasť v eurovoľbách

Na Slovensku bola najnižšia účasť zo všetkých krajín EÚ.

V roku 2014 bola účasť v eurovoľbách na Slovensku 13 percent.V roku 2014 bola účasť v eurovoľbách na Slovensku 13 percent.
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

BRATISLAVA. Hlas, ktorý odovzdá volič na Slovensku v eurovoľbách, má približne takú silu, ako štyri hlasy vo voľbách do slovenského parlamentu. Pre nízku účasť voličov totiž na zisk jedného mandátu poslanca Európskeho parlamentu stačí získať približne štyriapolkrát menej hlasov.

Napríklad o tom, kto zastupoval Slovensko v Európskom parlamente posledných päť rokov, rozhodlo len 576-tisíc voličov. Voliť pritom mohlo 4,4 milióna ľudí.

S účasťou trinásť percent sa tak Slovensko v roku 2014 zaradilo na posledné miesto spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Tretí raz za sebou.

Skryť Vypnúť reklamu

Akoby volil Lučenec

Hranica, ktorú musí politická strana prekonať, aby získala aspoň jeden mandát v Európskom parlamente, je päť percent z odovzdaných hlasov. Pred piatimi rokmi na to stačilo získať zhruba 28-tisíc hlasov. Toľko ľudí žije na porovnanie v Lučenci.

Strana Most-Híd sa v roku 2014 umiestnila na poslednom mieste medzi stranami, ktoré sa prebili do europarlamentu. Podporilo ju 5,8 percenta voličov, na zisk jedného kresla pre Józsefa Nagya stačilo 32-tisíc hlasov.

Na porovnanie, dnes už prakticky neexistujúca strana Sieť v posledných parlamentných voľbách v roku 2016 získala 5,6 percenta hlasov. Potrebovala na to podporu až 146-tisíc voličov.

Účasť totiž bola oveľa vyššia ako vo voľbách do Európskeho parlamentu – takmer 60 percent.

Geografickí Európania

Nízka účasť na eurovoľbách je problémom od vstupu Slovenska do Európskej únie. Väčšina obyvateľov Slovenska pritom tvrdí, že členstvo v Únii vníma pozitívne.

Skryť Vypnúť reklamu

Prieskum agentúry Focus na objednávku Inštitútu pre verejné otázky zverejnený začiatkom mája ukázal, že určite voliť plánuje 21 percent opýtaných. Naopak, hlas určite nechce odovzdať 22 percent opýtaných.

Ľudia majú pocit, že svojím hlasom nič neovplyvnia, necítia sa s Európskou úniou identifikovaní. Sú Európanmi len geograficky, ale nie hodnotovo a politicky, vysvetľuje sociológ Michal Vašečka.

Tento projekt je kofinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu č. COMM/SUBV/2019/M/0036. Tento článok reprezentuje výlučne názory autora. Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku. Tento projekt je kofinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu č. COMM/SUBV/2019/M/0036. Tento článok reprezentuje výlučne názory autora. Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Diskusia o Únii sa podľa neho často zúžila len na ekonomické výhody napriek tomu, že spoločenstvo stojí aj na hodnotách ako právny štát, rovnosť, sloboda, demokracia či rešpektovanie ľudských práv a práv menšín.

"Celé 90. roky bojovalo Slovensko vnútornú tichú škaredú občiansku vojnu medzi rôznymi skupinami. Potom sme sa zrýchlene snažili dohnať susedov, aby sme vstúpili do Európskej únie. Všetci za tým videli, že sa nám zlepší životná úroveň a, keď mám byť veľmi nepríjemný, väčšiu misu šošovice," vysvetľuje Vašečka.

Skryť Vypnúť reklamu

"Až keď Slovensko vstúpilo do Únie, začali sa debaty, ktoré tu mali byť dávno predtým," dodáva sociológ

Prieskum Focusu ukázal, že názor tých, ktorí nechcú ísť voliť, by mohla zmeniť najmä vhodná ponuka kandidátov. Ľuďom podľa odpovedí z prieskumu chýbajú kandidáti, ktorým by dôverovali, ktorí sú kompetentní a nebudú len využívať výhody, ktoré majú europoslanci.

"Kandidáti do Európskeho parlamentu neboli v minulosti takí, ktorí by chytili za srdce. Politické strany odkladali do Európskeho parlamentu síce kvalitných, ale vyslúžilých politikov na konci kariéry. Z pohľadu človeka niekde z Horehronia, ktorý to podvedome tuší, nebol dôvod, aby sa na tom zúčastnil," dodáva Vašečka.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  2. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  3. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  4. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  5. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  8. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. Lenivý brunch s Muchom
  1. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  2. Košická štvrť je súčasťou odpadového experimentu.
  3. Kúpa vozidla cez inzerát či od malého predajcu je rizikovejšia
  4. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  5. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  6. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
  7. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
  8. Slováci čoraz viac nakupujú pivo vo vratných fľašiach
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  1. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 4 882
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 4 580
  3. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 4 074
  4. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 3 730
  5. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 454
  6. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 338
  7. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 264
  8. Jeden deň na Bratislavu nestačí 3 188
  9. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 3 163
  10. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 3 066
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rory Sabbatini.

Sledujte 9. deň olympiády minútu po minúte.


Sportnet a 1 ďalší 8 h
Medzi uhynutými rybali boli aj generačné ryby.

Inšpekcia životného prostredia aj polícia ekologickú katastrofu riešia.


30. júl
Martin Huba.

Na Detskej univerzite Komenského prednášal o kultivovanosti.


30. júl
Ilustračné foto

Nikto z českých politikov neodpovedal.


27. júl

Neprehliadnite tiež

Martina si nové nastavenie signalizácie pochvaľuje. S deťmi by sa na stredovom ostrovčeku bála čakať.

Prestavili svetelnú signalizáciu.


7 h
Nové stromy v Košiciach stále pribúdajú.

Ľudia chcú viac zelene, nájsť miesto na vysadenie je problém.


7 h
Na Zemplínskej šírave sú kemperi samozrejmosťou.

Šíravu si chvália. Zmenila sa k lepšiemu.


7 h
Policajný prezident Peter Kovařík.

Polícia podľa jej šéfa svoju úlohu pri protestoch zvládla.


TASR 12 h