BRATISLAVA. Jedným z prvých problémov, ktorým sa budú europoslanci po zvolení venovať, bude reforma spoločného azylového systému Európskej únie.
Väčšinu poslancov Európskeho parlamentu doteraz tvorili zástupcovia strán, ktoré sú naklonené prijímaniu utečencov a obhajujú liberálnejší a otvorenejší postoj k migrácii.
"Dá sa očakávať, že tu dôjde k jednej z najviditeľnejších zmien pri zložení nového parlamentu. Dostane sa tam pravdepodobne viac strán s reštriktívnym, konzervatívnym postojom k tejto otázke," hovorí analytik českého think-tanku Evropské hodnoty Radko Hokovský.
Rozdeľovanie utečencov
Voľby do Európskeho parlamentu
- voľby sa na Slovensku konajú v sobotu 25. mája
teraz má europarlament 751 členov
Slovensko zastupuje 13 europoslancov
po odchode Veľkej Británie z EÚ sa počet europoslancov zníži na 705
Slovensko bude potom mať 14 poslancov
v roku 2014 zaznamenalo Slovensko najnižšiu účasť v celej EÚ - len 13,05 % oprávnených voličov
O balíčku reformujúcom azylový systém EÚ bude nový parlament rozhodovať takmer hneď po tom, ako noví či staronoví poslanci zasadnú do lavíc. Upraviť majú napríklad pravidlá posudzovania žiadostí o azyl.
Balíček obsahuje návrhy, ktoré Európska komisia predložila ešte v roku 2016. Zasekol sa však v Rade ministrov. Rada sa nedohodla na prerozdeľovaní utečencov. Časť štátov vrátane krajín V4 totiž odmietla navrhované povinné kvóty.
Keďže sa legislatívny proces nezavŕšil za pôsobenia končiaceho parlamentu, návrh bude musieť Komisia predložiť znova. Komisia pritom pripomína, že potreba moderného a spravodlivého azylového systému je stále rovnako veľká.
Noví hráči: klimatické zmeny
Od eurovolieb v roku 2014 sa v prvej päťke tém, ktoré považovali občania EÚ za najdôležitejšie, pravidelne striedali ekonomická situácia, nezamestnanosť, migrácia či terorizmus. Migrácia vlani obsadila prvé miesto.
Obavy z klimatických zmien sa medzi piatimi top témami vôbec neobjavili. To sa však môže zmeniť, napríklad mladí Európania zaraďujú podľa marcového prieskumu nemeckej nadácie TUI životné prostredie medzi tri najpálčivejšie oblasti, ktorými by sa mali európske inštitúcie zaoberať.
Únia sa stretla, aby si povedala, čo ďalej. Ako dopadli sľuby z Bratislavy? Čítajte Ochrana životného prostredia a boj s klimatickými zmenami sa do agendy Európskeho parlamentu nepochybne dostanú a prejaví sa to v celom rade otázok súvisiacich s energetickou politikou, vysvetľuje Hokovský.
O klimatických zmenách hovorili lídri členských krajín aj na neformálnom summite Európskej únie v rumunskom meste Sibiu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron na summite vyzval, aby sa zmeny klímy stali jedným z hlavných bodov budúcej európskej agendy.
Zároveň navrhol, aby členské krajiny Únie zvýšili svoje príspevky v rámci klimatickej dohody z Paríža z decembra 2016, ktorá je zameraná na obmedzenie globálneho otepľovania.
Europoslanci budú rozhodovať o podiele obnoviteľných zdrojov na výrobe energie či o transformácii automobilového priemyslu. Hokovský očakáva, že pri nahrádzaní fosílnych palív budeme svedkami "boja medzi snahou o opatrenia brániace negatívnym klimatickým zmenám a záujmom zachovať európsky priemysel globálne konkurencieschopný".
Majú eurovoľby význam? Čo spôsobí posilnenie euroskeptikov Čítajte Táto téma je citlivá najmä pre strednú Európu vrátane Slovenska, ktoré je od automobilového priemyslu závislé. Vlani sa na Slovensku vyrobilo 198 automobilov na tisíc obyvateľov, čo bolo najviac na svete. Podiel výroby automobilov na celkovej priemyselnej produkcii na Slovensku dosiahol 44 percent.
V balíčku kybernetickej bezpečnosti budú europoslanci rokovať o viacerých menších témach. Pôjde hlavne o boj s dezinformáciami, ktorý sa podľa Hokovského sústredí na reguláciu internetových gigantov.
Napríklad pri Facebooku sa bude uvažovať o regulácii jeho komerčne motivovaných algoritmov tak, aby nedeformovali verejnú debatu.
V rámci kybernetickej bezpečnosti sa ďalej pozornosť sústredí na ochranu spotrebiteľov na internete či prevenciu terorizmu.
Európska komisia predložila návrh, o ktorom bude rokovať už nový europarlament. Návrh sa venuje boju proti propagácii terorizmu na internete a pokusu obmedziť komunikáciu teroristických skupín. Medzi konkrétnymi bodmi je aj to, aby sa dôkazy získané na internete dali použiť na súde.
Rozhodnú aj o rozpočte
Priority Únie sa premietnu aj do viacročného finančného rámca, čiže veľkého rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027. Podľa toho, na čo sa Únia zameria, aj vyčlení z eurofondov viac peňazí napríklad na ochranu klímy, podporu európskeho priemyslu alebo podporu energetickej nezávislosti.
Podľa aktuálneho návrhu by jedno zo štyroch eur malo ísť na politiky zabraňujúce klimatickým zmenám. Mládežníckym programom, ako je napríklad európsky vzdelávací program Erasmus, v rámci ktorého trávia študenti časť štúdií v iných krajinách EÚ, sa zdvojnásobí rozpočet.
