BRATISLAVA. Keď sa pred piatimi rokmi konali voľby do európskeho parlamentu, Slovensko dosiahlo rekord. K urnám vtedy prišlo len o niečo málo viac ako 13 percent voličov.
Bola to najnižšia účasť spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie.
Najviac ľudí dosiaľ volilo v eurovoľbách v roku 2009, keď sa na Slovensku začalo platiť eurom. Prišlo vtedy necelých 20 percent voličov.
Tohtoročné voľby môžu podľa analytikov prekvapiť.
"Eurovoľby sú špecifické nižšou účasťou, všetko závisí od jednotlivých strán, ako zmobilizujú svojich voličov," hovorí politický geograf Tibor Madleňák.
Perspektívna skupina voličov
Aby sme prekonali hranicu účasti aspoň dvadsať percent, museli by podľa sociológa z prieskumnej agentúry AKO Václava Hřícha prísť voliť aj mladí ľudia vo veku od 22 do 34 rokov.
"Je to perspektívna skupina voličov, mobilizáciu mladšieho voliča sme mohli vidieť pri posledných prezidentských voľbách," vysvetľuje Hřích.
25. mája 2019
budú voľby do európskeho parlamentu.
Ak sa niektorej zo strán podarí zaujať práve voličov v tomto veku, je šanca, že účasť vo voľbách bude vyššia. Podľa Madleňáka bude zaujímavé sledovať, v akých skupinách získa voličov nová koalícia Progresívne Slovensko a Spolu.
"Keďže ide o európske otázky, úlohu môže zohrávať konfliktná línia pro- a protieurópskeho postoja," vysvetľuje Madleňák. Na tejto línii sa profiluje práve PS-Spolu, ale aj extrémistická strana ĽSNS Mariana Kotlebu a Sme rodina Borisa Kollára, ktorú začiatkom týždňa prišla do Bratislavy podporiť aj jedna z ikon európskej krajnej pravice Marine Le Penová.
Kto rozhodne eurovoľby? Čo ukázal prieskum pre SME Čítajte Aj pre hodnotový konflikt, ktorý sa spája s blížiacimi sa eurovoľbami, možno očakávať, že voliť pôjdu "najväčší podporovatelia a najväčší hejteri", vraví sociológ Hřích.
Ľudia, ktorí v tomto konflikte nie sú vyhranení, nemajú zatiaľ motiváciu voliť.
Dva hlavné tábory
Kto sú vlastne voliči, ktorí prichádzajú na Slovensku voliť do europarlamentu, je ťažké povedať. Keďže doteraz bola účasť vždy veľmi nízka, spoľahlivé dáta neexistujú.
Väčšinou však podľa Hřícha chodia voliť len ľudia, ktorí vedia, aké právomoci má europarlament či aké majú jeho rozhodnutia vplyv na ich život.
Záujem ľudí o voľby vzbudzujú podľa sociológa aj negatívne skúsenosti ako napríklad brexit. Práve v takýchto momentoch si voliči uvedomujú, čím sa Európsky parlament zaoberá.
V eurovoľbách zatiaľ volili väčšinou starší ľudia. "Je to skupina ľudí, ktorí chodia voliť, pretože sa to patrí," vraví Hřích.
"Ako diferenciačný faktor sa ukazuje vzdelanie, kde odhodlanosť ísť voliť stúpa s výškou najvyššieho dosiahnutého vzdelania, teda najvyšší záujem je medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi," konštatuje sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus.
Podľa skúseností z predošlých eurovolieb bude viac voličov zo západného a severozápadného Slovenska. Geograf Madleňák zároveň upozorňuje, že juh a juhovýchod mávajú nižšiu účasť.
"V regiónoch, kde majú ekonomické problémy, prevláda zrejme frustrácia, nezáujem o verejné dianie či sklamanie," vysvetľuje Madleňák.
Madleňák predpokladá, že aj v tohtoročných eurovoľbách príde najviac voličov k urnám na západnom Slovensku.
Beata
Balogová
