BERLÍN. Slovensko a Nemecko sú si podľa nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera najbližšie za posledné desaťročia.
Vyhlásil to po stredajšom stretnutí so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou v Berlíne. Ocenil jej zvolenie do úradu.
Zhodné hodnoty krajín
Považuje ho za dôkaz toho, že nádeje spred 30 rokov, keď padol Berlínsky múr, sú stále živé.
"Naše krajiny majú veľa zhodného," konštatovala Čaputová.
Spájajú ich podľa nej hodnoty aj vízia silnej a spoločnej Európskej únie. Obaja sa tiež zhodli, že neriadený brexit bude problémom nielen pre Veľkú Britániu, ale aj samotnú Európsku úniu.
Článok pokračuje pod video reklamou
Čaputová pozvala nemeckého prezidenta na návštevu Slovenska. Zároveň potvrdila, že sa 9. novembra zúčastní v Berlíne na oslavách 30. výročia pádu Berlínskeho múru.
Čaputová si uctila obete Berlínskeho múru
Slovenská prezidentka si následne v Berlíne uctila ľudí, ktorí prišli o život pri pokuse prekonať Berlínsky múr.
Pripomína, že život v slobodnom a demokratickom štáte nie je samozrejmosťou, ale vzácnou hodnotou, ktorá bola vykúpená nemalými obeťami.
Hlava štátu spomenula aj okupáciu Československa. Spoločnosť by si podľa jej slov mala uchovávať túžbu po slobode a spravodlivosti.
Súvisiaci článok Prezidentka si pripomenula výročie udalostí z augusta 1968 Čítajte "V tento deň a na tomto mieste si viac ako inokedy uvedomujeme, že život v slobodnom a demokratickom štáte nie je samozrejmosťou, ale vzácnou hodnotou, ktorá bola vykúpená nemalými obeťami. Uchovávajme si preto v našej spoločnosti túžbu po slobode a spravodlivosti. Čím bude naša túžba a naša viera silnejšia, tým budeme my, ako krajina, ako spoločnosť, ako jednotlivci, odolnejší pred každým pokusom o jej ohrozenie a spochybnenie," povedala Čaputová pri pamätníku.
Pripomenula, že Berlínsky múr bez opýtania určil, kto bude žiť v slobode a demokracii a kto pod ťarchou totality a útlaku. Jeho zvyšky považuje za smutnú pripomienku studenej vojny a rozdelenia Nemecka.
"Od slobodného sveta ľudí vo Východnom Nemecku delil múr, nás vo vtedajšom Československu od neho delila železná opona. Brutalita, s akou obidva naše režimy pristupovali k narušiteľom týchto totalitných symbolov, však bola rovnaká," uviedla Čaputová.
Zhodili sme symboly totality
Pokračovala, že sovietske tanky a tanky "bratských" armád nesmerovali voči nijakým cudzím záujmom ani voči cudzím ľuďom.
"Smerovali voči nám, obyčajným občanom Československa, ktorí vyjadrovali len túžbu po slobode a práve slobodne rozhodovať o svojom živote a o svojom štáte. Tak ako tu, pri Berlínskom múre, aj u nás doma v Bratislave, v Košiciach a v mnohých iných mestách v auguste 1968 zahynuli nevinní ľudia," doplnila prezidentka.
Podľa nej sa však po desaťročiach ukázalo, že viera a presvedčenie boli silnejšie ako tanky a odolnejšie ako múr, ktorý stál v Berlíne. "Obidva symboly totality sme nakoniec zhodili," uzavrela.
Rokovanie s Merkelovou
Augustové udalosti si pripomenula už ráno pred odletom do Nemecka položením venca k pamätníku na bratislavskom Námestí SNP.
"V tento deň si viac ako inokedy uvedomujeme, že život v slobodnom a demokratickom štáte nie je samozrejmosťou, ale vzácnou hodnotou, ktorá bola vykúpená nemalými obeťami. Budem o tom hovoriť aj dnes pri Berlínskom múre," povedala.
Čaputovú čaká ešte poobede rokovanie s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Neskôr sa na slovenskom zastupiteľskom úrade v Berlíne stretne s krajanmi.
