BRATISLAVA. Dve pätiny (40 percent) 15-ročných žiakov nečítajú knihy pre potešenie, ale preto, že musia.
Vyplýva to z výsledkov dotazníkového prieskumu, ktorý vlani po testovaní OECD PISA 2018 realizoval Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM).
Ako dopadnú nadané deti v dospelosti? Sledovali ich 35 rokov Čítajte Riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská uviedla, že čitateľská gramotnosť bola v štúdii PISA 2018 hlavnou sledovanou oblasťou, a preto zámerom podstatnej časti dotazníkových položiek bolo zistiť postoj žiakov k čítaniu a prepojiť získané údaje s výkonom žiakov.
Poznamenala, že podobný dotazník robil NÚCEM aj v roku 2009, keď bola čitateľská gramotnosť tiež hlavnou doménou.
"Zistili sme, že 35 percent žiakov takmer vôbec nečíta alebo len veľmi málo číta beletriu. A práve tá sa javí ako veľmi dôležitá literatúra, ktorá rozvíja čitateľskú gramotnosť a má vplyv aj na výsledky," povedala Kanovská.
Podobné percento žiakov nečíta nikdy literatúru faktu (35,6 percenta), noviny (28,5 percenta) či komiksy (52,6 percenta).
V porovnaní s rokom 2009 je podľa Kanovskej pozitívne, že sa u tých žiakov, ktorí čítajú radi, zvýšil čas, ktorý trávia denne touto aktivitou.
Nerobme z PISA posvätnú kravu Čítajte "Žiaci, ktorí čítajú beletriu niekoľkokrát za týždeň, dosiahli v čitateľskej gramotnosti významne vyššie skóre - až o 77,9 bodov, ako tí žiaci, ktorí sa vyjadrili, že beletriu nečítajú nikdy alebo takmer nikdy. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že čítanie beletrie má na výkon žiakov v SR pozitívny vplyv," píše sa v Národnej správy PISA 2018.
Zo správy vyplýva, že 23,2 percent žiakov sa nerado rozpráva o knihách s inými ľuďmi.
Približne 30 percent žiakov v dotazníku uviedlo, že rozhodne súhlasí alebo súhlasí s tým, že čítanie je mrhaním času.
"Negatívne postoje žiakov k čítaniu sa vo väčšine prípadov odrážajú aj v ich dosiahnutom skóre, ktoré je pre túto skupinu žiakov v danej otázke významne nižšie ako v skupine žiakov vyjadrujúcej k čítaniu pozitívnejší postoj," uvádza sa v Národnej správe PISA 2018.
V oblasti čitateľskej a prírodovednej gramotnosti zostal výkon slovenských žiakov pod priemerom krajín OECD. V matematickej gramotnosti bolo zaznamenané štatisticky významné zlepšenie výsledkov žiakov v porovnaní s predchádzajúcim cyklom. Výkon žiakov sa dostal na úroveň priemeru krajín OECD. Vyplýva to z výsledkov medzinárodnej štúdie OECD PISA 2018.
