Aké sú rozdiely medzi rúškami a čo je najlepšie?

Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého. Považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu i overenú žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného →

BRATISLAVA. Ak by sa v parlamente začal šíriť koronavírus a niektorý z poslancov by ochorel na Covid-19, k najlepšie chráneným zákonodarcom by patril šéf Smeru Robert Fico. Ako jeden z mála ľudí v parlamente totiž nosí respirátor, ktorý by mal zabezpečiť až 92-percentnú filtráciu vdychovaného vzduchu.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Ochráni vás rúško pred koronavírusom? Ako správne používať ochrannú masku Čítajte

Ochranné pomôcky používajú všetci poslanci, väčšinou však nosia rúška. Tie na rozdiel od respirátorov chránia najmä okolie nositeľa.

Rúška sú od stredy povinné pre všetkých ľudí na Slovensku, a to pri akomkoľvek pohybe mimo domácnosti. Nariadenie je súčasťou opatrení Úradu verejného zdravotníctva na zabránenie šírenia koronavírusu.

Pri ochorení Covid-19 znižuje rúško riziko rozptylu infekčných kvapôčok pri kýchaní alebo kašľaní.

"Platí to najmä pre chirurgické rúško, ktoré zdravého človeka pred nákazou neochráni. Má určitý význam, no nemôžeme povedať, že by stopercentne zabránilo prenosu," vysvetlila epidemiologička a odborníčka na verejné zdravotníctvo Zuzana Krištúfková.

Ako jednotlivé typy rúšok chránia ich majiteľov pred nákazou a aký je vôbec rozdiel medzi nimi a rôznymi respirátormi?

Jednorazové rúška

(zdroj: TASR)

Tento typ rúška je najzákladnejším typom ochrany, ktorý obyčajne dostať v lekárni či v zdravotníckych pomôckach. Štandardne ho využívajú mnohí zdravotníci pracujúci s pacientmi.

Práve pre ľahkú dostupnosť tieto rúška prakticky zmizli z lekární a obchodov už v prvých dňoch šírenia nákazy na Slovensku. Sto kusov bežne stojí dvadsať až tridsať eur, jedno jednorazové rúško teda vychádza na 20 či 30 centov.

Vo väčších baleniach sa predávajú preto, že by sa mali vyhodiť hneď po použití, nech je akokoľvek krátke, alebo aj po výraznejšom znečistení či navlhnutí. Ak je aj nasadené rúško v dobrom stave, malo by sa používať nanajvýš osem hodín.

Podobne ako pri ďalších typoch rúšok platí, že chráni najmä okolie, nie nositeľa. Účinnosť sa zvyšuje, keď tesne prilieha.

Podoba týchto rúšok a ich zloženie závisí od výrobcov. Vyrábajú sa najjednoduchšie papierové typy aj dvoj- či trojvrstvové, ktoré majú obyčajne okrem filtračnej vrstvy na zachytávanie škodlivých látok aj ďalšiu vrstvu na pohlcovanie vlhkosti z vydychovaného vzduchu.

Úrad verejného zdravotníctva varuje, že tieto rúška by sa nemali počas nosenia chytať rukami, a to najmä preto, aby sa predišlo kontaminácii.

"Po použití by malo byť rúško odstránené uvoľnením šnúrok na zadnej časti. Nikdy sa nemá odstraňovať uchopením rúška pokrývajúceho tvár," opisujú postup hygienici a dodávajú, že si potom treba umyť ruky.

Odporúča sa tiež hádzať použité rúška do biologického odpadu, nie do bežného komunálneho, ku ktorému by sa ešte mohli dostať iní ľudia.

Látkové rúška

(zdroj: TASR)

Pre nedostatok jednorazových rúšok sa v posledných týždňoch rozšírili najmä plátené rúška, ktoré si mnohí ľudia šijú svojpomocne. So šťastím sa dajú zohnať aj v lekárňach, stoja päť až osem eur.

Výhodou látkových rúšok je možnosť ich opakovaného používania. Po opratí pri teplote 60 až 90 stupňov a následnom vyžehlení sú opäť sterilné a účinné.

V minulosti používali tento typ rúšok aj lekári, neskôr ich nahradili chirurgické, čiže jednorazové rúška. Tie sú dnes považované za účinnejšie, čo vychádza napríklad z britskej štúdie z roku 2013, ktorá vznikla v Health & Safety Laboratory. Uvádza, že svojpomocne vyrobené rúška sú dva- až trikrát menej účinné ako chirurgické rúška.

Štúdia však skúmala účinnosť proti prenosu chrípky, a nie koronavírusu.

Jednoznačnú odpoveď na to, ktoré rúška v súčasnosti uprednostniť, nemá ani šéf Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.

"Závisí to aj od toho, čo chceme dosiahnuť. Keď chceme chrániť samých seba pri tom, ako ideme po ulici, do obchodu alebo pri komunikácii s inými, tak je v princípe akákoľvek bariéra lepšia ako nič," hovorí.

Hoci možnosť nakaziť sa neodstráni napríklad aj pre nezakryté oči, akékoľvek rúško podľa Sukeľa znižuje riziko prinajmenšom o 70 percent.

Na výrobu pláteného rúška sa odporúčajú dve vrstvy látky, ktorá by mala byť husto tkaná, no zároveň priedušná, aby sa cez ňu dalo dýchať. Vhodné je napríklad bavlnené tričko.

Respirátory

Respirátor typu FFP3. (zdroj: SITA)

Respirátor chráni na rozdiel od rúšok najmä človeka, ktorý ho využíva. Filtruje totiž vzduch až na úroveň malých častíc, vďaka čomu by sa do tela nemali dostať ani škodlivé baktérie a vírusy.

Respirátory preto využívajú najmä zdravotníci a lekári pracujúci s množstvom ľudí, pri ktorých je zvýšená pravdepodobnosť ochorenia Covid-19.

Existuje niekoľko druhov respirátorov. Rozdeľujú sa podľa ochrany, ktorú poskytujú. Najjednoduchšie (FFP1) chránia len pred prachom a v prostredí sťažujúcom dýchanie.

Pri súčasnej pandémii majú význam najmä respirátory typu FFP2, ktoré uvádzajú minimálnu účinnosť filtrácie 88 percent. Riziko nákazy sa pre ich nositeľa uvádza na úrovni nanajvýš osem percent.

Po prvotnom výpadku sú podľa Sukeľa vo viacerých lekárňach opäť relatívne dostupné. Ich cena sa v štandardných časoch pohybuje od päť do desať eur, v súčasnosti to môže byť aj o niečo viac. Obyčajným ľuďom by podľa neho mali stačiť.

Existujú ešte aj FFP3 respirátory, pri ktorých sa filtračná schopnosť blíži k 99 percentám.

"Pre obyčajného človeka FFP3 respirátor nie je potrebný. Tým by mali byť vybavení zdravotnícki pracovníci – lekári, sestry, lekárnici, ktorí sú v prvej línii kontaktu s potenciálne nakazenými," vysvetľuje Sukeľ.

Vo väčšine lekární pritom v súčasnosti respirátry FFP3 ani nedostať kúpiť a problémy zohnať ich má aj štát. Tie, ktoré sa na trhu objavujú, majú podľa Sukeľa premrštené ceny, namiesto normálnych desiatich až pätnástich eur sa ich ceny blížia aj k štyridsiatim.

Aj respirátory sa delia na jednorazové a na typy s výmenným filtrom. Ten by sa mal po čase meniť, bez toho respirátor prestáva fungovať a hrozí aj nákaza plesňovým ochorením.

Štát pripravuje zákaz predaja respirátorov

Štát sa na základe rokovaní Ústredného krízového štábu rozhodol, že zakáže predaj respirátorov s ventilom, oznámil v sobotu minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).

Krajčí tvrdí, že ide o špecifickú ochranu tváre, ktorá chráni jeho nositeľa pred vírusmi, ale nefiltruje vzduch, ktorý vydychuje.

Ľudí, ktorí už respirátory s ventilom vlastnia, minister požiadal, aby si naň pri nosení nasadili aj rúško.

O zákaze predaja respirátorov pre verejnosť má v najbližšom čase rozhodnúť vláda.