V časoch, keď epidémie boli považované za boží trest, aj umenie bolo formou, ako sa s nimi vyrovnať.
„Mnohé významné diela svetových dejín umenia vznikli na základe sľubov. Jednotlivci, mestské či dedinské spoločenstvá, alebo náboženské bratstvá sa zaprisahávali, že ak uplynie epidémia, dajú postaviť pamätník, založia oltár či postavia kostol,“ hovorí Zuzana Ludiková, kurátorka zbierky starého európskeho maliarstva Slovenskej národnej galérie.
Rúška i ľudia vo fľaši. Ako vyzerá koronavírusové umenie na Slovensku Čítajte „Budovať morové pomníky ste mohli vždy. Keď tam mor bol, ďakovali ste za to, že sa skončil, keď tam nebol, ďakovali ste za to, že tam neprišiel,“ približuje historik Martin Pavlíček z Univerzity Palackého v Olomouci v prednáške na facebookovej stránke festivalu Hradecký slunovrat.
Európu trápili morové epidémie mnohokrát, najmä medzi 14. a 18. storočím, a ovplyvnili podobu umenia v mnohých žánroch.
„V čase epidémie i bezprostredne po nej zasahovala umenie existenčne, dopyt po umení prirodzene upadol a umelecké profesie na čas stratili možnosť realizácie. Rovnako tento typ epidémií výrazne zasiahol inšpiračné zdroje umenia,“ hovorí Katarína Kolbiarz Chmelinová, kurátorka zbierok starého umenia Slovenskej národnej galérie.
Umelci sa podľa nej viac zameriavali na prvky utrpenia, násilia a morbidity. „Vo výtvarnom umení zobrazenie hrôzy plnilo tiež úlohu prostriedku ,vyháňania zla‘ a odbúravania individuálneho a najmä kolektívneho strachu, ktorý epidémie rozosievali," dodáva.
