So synom sa vídali každý deň, bral ju na prechádzky, obedovali spolu. Keď však epidémia zatvorila domovy dôchodcov a návštevy už neboli možné, padli na ňu také depresie, že prestala jesť.
"Rozhodli sme sa, že ho pustíme aspoň do areálu. Dohodli sme sa na presný čas, ona bola v spoločenskej miestnosti za zatvoreným oknom a on bol na podeste a aspoň tak sa videli.
Polepšilo sa jej a už to chápe," opisuje riaditeľka domova sociálnych služieb v Klenovci Katarína Zamborová jednu z množstva dojímavých situácií, ktoré sa dnes dejú v domovoch dôchodcov po celom Slovensku.
Pohľadnica klientky z domova v Klenovci hovorí za všetko. (zdroj: Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb Klenovec)Ako skupina najviac ohrozená súčasnou epidémiou žijú klienti v domovoch dôchodcov s obmedzeniami zo všetkých najdlhšie.
Nemôžu ísť von ani na nákup, nemôžu prijímať návštevy, nemôžu mať skupinové aktivity, na ktoré boli zvyknutí. Niektorí nemajú mobily alebo už horšie počujú a strata osobného kontaktu s príbuznými je pre nich mimoriadne náročná.
Teraz na Veľkú noc posielajú blízkym aspoň pohľadnice.
"Milá Ľubka, ľúbim ťa ako na svete žiaden človek. Si moja jediná láska na svete. (...) Čakám na ten deň, keď nám oznámia, že už môžete prísť,” píše jedna z klientok v Klenovci dcére.
Viacerí s hrôzou sledujú situáciu v zariadeniach pre seniorov v zahraničí, kde sa epidémia rozšírila.
"Som v šoku, čo sa stalo v Česku v domove dôchodcov, kde sa objavila nákaza u dôchodcov aj u pracovníkov. Až sa trasiem.
Môžeme len poďakovať riaditeľovi, že nás chránil dva týždne predtým, než sa oficiálne vyhlásila karanténa. Môžeme mu ruky, nohy bozkávať," hovorí sedemdesiatnička Jolana Podhorányová.
Vyše dvadsať rokov žije v domove dôchodcov v Spišskej Novej Vsi a predsedá výboru obyvateľov.
Klienti tohto domova, čo sú chodiaci a boli zvyknutí chodiť na evanjelickú omšu, a je to takmer polovica, nemôžu pre ochranné opatrenia čakať kňaza ani teraz na Veľkú noc, najväčší kresťanský sviatok.
