Nie je zdravé úplne sa od informácií odstrihnúť ani všetko hltať a s dobrým úmyslom preposielať ďalej. Psychológ MATEJ ŠTEPITA v dnešnej spoločnosti počas pandémie pozoruje nielen tieto dva extrémy, ale aj vzrastajúce napätie v rodinách či medzi susedmi v súvislosti s tým, ako veľmi dodržiavajú opatrenia.
„Tolerancia neznamená, že keď sa nechcem s blízkym stretávať, predsa len sa s ním stretnem, aby som ho neurazil. Neznamená však ani to, že naňho budem zvýšeným hlasom emotívne apelovať, aby sa, preboha, ani on s nikým nestretával,“ hovorí.
V rozhovore okrem iného vysvetľuje, prečo nie je dobré, keď politici hovoria, že sme vo vojne, či prečo pomáha robiť si plány do budúcnosti.
Ako súčasné opatrenia prežívate vy ako psychológ?
Osobne je moja reakcia dosť stiesňujúca a mám potrebu sa proti tomu nejako brániť. Pripadá mi nedôstojné, že niekto mi tak veľa vecí zrazu tak tvrdo nariaďuje, menej sa ma snaží presvedčiť racionálnymi argumentmi a viac na mňa používa silu.
Bol by mi podstatne sympatickejší prístup ako vo Švédsku, kde vláda dôveruje občanom a pokladá ich za rozumné bytosti. Viac sa snaží informovať a zodpovednosť necháva na jednotlivcovi.
Racionálne argumenty však za tým sú aj u nás. Existuje riziko preťaženia nemocníc v dôsledku rýchlo sa šíriaceho vírusu, slovenské nemocnice potrebujú čas, nemáme dosť pľúcnych ventilácií, vírus prenášajú mnohí ľudia bez príznakov, takže o tom nemusia vedieť. A tiež v krízovom štábe je množstvo odborníkov, ktorých vláda počúva. Tieto argumenty nie sú pre vás presvedčivé?
Rozumiem im, ani ich nechcem spochybňovať. No nemám pocit, že keby opatrenia neboli tak tvrdo nariaďované, väčšina obyvateľov Slovenska by sa začala správať ako na nejakej párty. Myslím, že väčšina ľudí na Slovensku je zodpovedná, vedia premýšľať a zvážiť riziká.
Vzhľadom na to, že sa ukazuje, že tá situácia bude dlhodobá, vidím aj veľké riziká samotných opatrení. Najmä z hľadiska duševného zdravia, čo následne má vplyv aj na telesné zdravie a aj na úmrtnosť, o ktorej sa toľko rozpráva.
Musíme nájsť správnu mieru. Môj dojem je, že sme to prešvihli smerom k takým dusivým opatreniam, že majú v súčasnosti väčšie riziká než samotné šírenie vírusu.
To sú silné slová. Z čoho máte tento dojem, na základe rozhovorov, výskumov?
Pozerám sa na to z filozofického pohľadu, výskumov aj z praxe. Veľa sa o tom rozprávam s mojimi klientmi aj s ľuďmi v mojom okolí, tiež vychádzam z rôznych štúdií a vlastných úvah.
Nemôžeme donekonečna hľadieť iba na to, aby sme mali čo najmenej chorých alebo úmrtí na koronavírus. Je to len jedna strana mince.
Nie je to tak, že na jednej strane je život a na druhej banality ako duševná pohoda či ekonomika. Na druhej strane sú v konečnom dôsledku tiež životy. Chudoba tiež vedie k chorobám a úmrtiam.
V našej verejnej debate dominujú bezpečnosť a virológia. Keď sa ostatné argumenty hlásia o slovo, či už o ekonomike, politických slobodách človeka, alebo duševnom zdraví, môžu ľahko „dostať po hube“ s tým, že "vy ste cynici a smrť vám neprekáža". Ľahko môžu byť takto umlčané alebo zahnané do kúta, ale to je nedomyslené.
Aké sú teda riziká opatrení, ktoré podľa vás prevyšujú riziká šírenia vírusu?
