Anton HeretikDokáže vtipkovať aj o tom, že v čase pandémie sa stal ohrozeným druhom a rozprávanie pretkáva židovskými vtipmi. Hoci je viac známy ako odborník na agresivitu či psychológiu vrahov, profesor klinickej a forenznej psychológie a súdny znalec ANTON HERETIK sa venuje aj tomu, čo nás robí ľudskejšími, humoru.
Vlani vydal o pohľade psychológie na tento fenomén druhé rozšírené vydanie svojej knihy Humor. V rozhovore hovorí aj o rozdieloch vo vnímaní humoru medzi národmi či o tom, aký humor začneme chápať v živote najneskôr.
Rozhovor robíme mesiac a pol od začiatku prísnych opatrení. Čo humorné ste dosiaľ v sebe objavili počas tejto pandémie?
Pobavilo ma, že zrazu, vzhľadom na môj vek, patrím do rizikovej kategórie. Cítim sa trochu ako ohrozený živočíšny druh, ktorému hrozí vyhynutie, a preto potrebuje zvláštne zaobchádzanie.
A moja manželka to zobrala veľmi vážne, robí to lepšie ako polícia, skutočne „pomáha a chráni“ ma. Mňa teda pandémia skôr rozmaznáva.
Rád beháte, rybárčite - ako ste si prispôsobili tieto záľuby dnešku?
Dnešok si prispôsobil mňa. Nebehám, nerybárčim, lebo okrem pandémie som si v januári zlomil nohu a ešte stále pajdám s barlami. Stalo sa mi to skoro ráno, keď som bol vonku so psom. Stúpil som na jediný fliačik ľadu na ceste, nohy mi vyleteli do výšky a už to bolo. Ako to drsne komentovali traumatológovia v nemocnici - gravitácia je k...a.
Treba povedať, že táto bolestná príhoda veľmi pobavila môjho psa Rockyho. Ako som tak ležal na zemi a nevládal vstať, pokladal to za novú hru, radostne vrtel chvostom a skákal okolo.
Kam idete dnes aspoň virtuálne, ak sa chcete v súčasnej situácii pobaviť?
Pracujem doma, píšem, učím a robím psychoterapiu online. Našťastie človek, ktorý je knihožrút ako ja, sa ani nemôže nudiť. Dokonca sa začínam venovať „druhému čítaniu“, vyťahujem z knižnice knihy, ktoré som prečítal pred 40 či 50 rokmi. Naposledy som sa smial pri čítaní starých Hrabalových poviedok.
Nad čím sa dnes neprestávate čudovať?
