Keby sa školy otvorili už v lete, deti by získali priestor na adaptáciu a v septembri by vedeli naskočiť na vzdelávanie, hovorí učiteľ a špeciálny pedagóg VIKTOR KRIŽO.
V marci deti prestali chodiť do školy. Čo môže výpadok klasického vyučovania priniesť?
Pri súčasnej koronakríze sa deje to čo v školských laviciach, len intenzívnejšie. Nejaká časť detí je kilometer popredu s učivom, lebo rodičia sa majú čas im venovať a deti sú aktívne a samy si dohľadávajú informácie.

Potom sú deti, ktoré zvládajú učivo na úrovni základných povinností stanovených učiteľom.
A potom je nemálo detí, ktoré nemajú motiváciu, internet alebo prežívajú krízu. Viacerí rodičia prišli o prácu, sú na OČR alebo zažívajú inú záťažovú situáciu.
U nich učenie nie je také, aké by malo byť, aké škola vyžaduje. A ešte je tu skupina detí, ktoré sú závislé od počítačových hier a v čase, keď musia byť online, sa problém len umocňuje. Síce plnia nejaké povinnosti, ale na počítači trávia denne dvanásť až trinásť hodín.
Dá sa nejako zabrániť týmto rozdielom alebo ich zmenšiť?
Správna cesta je výrazne spomaliť. Ak sa budeme snažiť za každú cenu naplniť učebné osnovy, zvýšime rozdiely medzi deťmi. Takže cesta je spomaliť a možno viac opakovať.