Analýza: Slováci sa koronavírusom najčastejšie nakazili v zahraničí

Takmer štvrtinu prípadov COVID-19 na Slovensku zachytili v domovoch a rómskych komunitách.

Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého. Považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu i overenú žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného →

BRATISLAVA. Takmer štvrtina všetkých prípadov ochorenia Covid-19 bola na Slovensku identifikovaná v marginalizovaných rómskych komunitách a domovoch sociálnych služieb.

Vyplýva to z analýzy regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktorá pracovala s údajmi platnými k 20. máju tohto roka.

COVID-19 v 23 domovoch a 45 osadách

Z celkového počtu 1 472 vtedy identifikovaných prípadov bolo totiž z marginalizovaných rómskych komunít 179 a z domovov sociálnych služieb 171.

Podiel týchto dvoch skupín na celkovom počte tak predstavoval takmer 24 %.

Spomedzi rómskych komunít bola najvypuklejším prípadom Žehra, kde bolo identifikovaných 72 prípadov ochorenia, druhý najvyšší počet, 13 prípadov, sa našlo v Nitre.

Celkovo sa však ochorenie Covid-19 objavilo až v 45 rómskych komunitách, pričom takmer polovica prípadov boli importované nákazy, zvyšok boli nákazy s týmito importmi priamo súvisiace.

„Pozitívne testované osoby žijúce v marginalizovaných rómskych komunitách nemajú vplyv na šírenie nákazy vo všeobecnej populácii, nakoľko sú v súčasnosti dôsledne izolované. Riziko predstavovali do obdobia ich zachytenia a následnej karantény v týchto lokalitách," uvádza v analýze Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ).

Pri domovoch sociálnych služieb sa najväčší výskyt ochorenia zaznamenal v DSS Pezinok, kde to bolo 87 prípadov, nasledoval DSS Dom sv. Martina v Martine s 41 prípadmi. Celkovo bolo ochorenie identifikované v 23 pobytových zariadeniach pre seniorov.

V prípade domovov sociálnych služieb pritom podľa hygienikov je šírenie nákazy v populácii ovplyvnené len prostredníctvom zamestnancov.

„Preto riziko pre populáciu existuje a treba ho z prognostického hľadiska brať do úvahy limitovaným indexom rizika. Súčasné celoplošné testovanie klientov a najmä zamestnancov domovov sociálnych služieb preukázalo priaznivú epidemiologickú situáciu vo väčšine zariadení," dodáva ÚVZ.

Najčastejšie sa Slováci nakazili v zahraničí

Celkovo na Slovensku platí, že najväčší podiel na ochoreniach Covid-19 majú importované nákazy, a to 37 %, pričom ďalších takmer 6 % prípadov priamo súviselo s importom nákazy.

Nešpecifikovaných bolo 34 % nákazy. Zvyšná takmer štvrtina boli spomínané prípady z marginalizovaných rómskych komunít a domovov sociálnych služieb.

Zároveň platí, že najvyššia chorobnosť na Covid-19 je v skupine 20 až 34 ročných. Celkovo je pomer medzi ženami a mužmi vyrovnaný, v mladších ročníkoch však dominujú hlavne muži, v starších vekových kategóriách od 45 rokov zase ženy.

Na Slovensku máme aj dva okresy, kde sa Covid-19 nevyskytol vôbec, a to Veľký Krtíš a Medzilaborce.

Zaujímavosťou je, že importované prípady Covid-19 prichádzali na Slovensko až z 52 krajín.

Dominovalo Rakúsko, pri ktorom sa identifikovalo až 216 importovaných prípadov, nasledovalo Spojené kráľovstvo so 116 prípadmi, Nemecko so 46 prípadmi a Česko so 43 prípadmi. Až piate v poradí bolo Taliansko s 22 importovanými prípadmi.

Z analýzy taktiež vyplýva, že k 20. máju sa z ochorenia Covid-19 vyliečilo takmer 80 % hospitalizovaných pacientov, 10 % hospitalizovaných ochoreniu podľahlo. Na liečbe zotrvávalo 6 % pacientov. Zvyšní podľahli inému ochoreniu a jeden pacient zostal s trvalými následkami. Z nehospitalizovaných pacientov sa k 20. máju vyliečilo 87 %, stále na liečbe zostávalo 13 % pacientov. Z celkového počtu 1 245 nehospitalizovaných pacientov ochoreniu Covid-19 podľahli iba dvaja.

„Časť v súčasnosti pozitívnych prípadov je hospitalizovaných, títo sa na šírení nákazy v populácii rovnako nepodieľajú, ostatní pozitívni sú v buď v štátnej alebo domácej karanténe a pre šírenie nákazy nepredstavujú riziko šírenia," konštatuje ÚVZ. Na možnom šírení nákazy v komunite sa však podľa úradu môžu podieľať osoby, ktoré boli na začiatku pandémie v dobrovoľnej domácej izolácii a na konci izolácie neboli testovaní. "Vzhľadom na čas, ktorý od tohto stavu dobrovoľnej izolácie uplynul, toto riziko možno hodnotiť ako výrazne nízke," dodáva úrad.