Krajinná architektka MILOTA SIDOROVÁ, ktorá sa venuje spravodlivejšiemu mestskému plánovaniu, hovorí, čo by mohlo v mestách nahradiť stromy, aj ako vytvoriť park bez nutnosti zabrať novú pôdu, či ako sa pre pandémiu zmení bývanie alebo nakupovanie v mestách a na letiskách.
"Keď budeme znovu lietať, budeme chcieť, aby sa na letiskách pohybovali tisícky ľudí, ktorí budú hodiny len nakupovať, alebo sa budeme snažiť zrýchliť tok tých ľudí? Sú to logisticko-hygienické otázky, ale zároveň sa dotýkajú aj kapitalizmu," hovorí.
Akým spôsobom pandémia už dnes mení mestá a ich plánovanie, či už v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle?
Architektúra a plánovanie sú veľmi pomalé disciplíny, takže tieto dva mesiace až tak zásadne neovplyvňujú zažité spôsoby. No keďže sa zmenilo správanie ľudí, začali sme rozmýšľať o príležitostiach, ktoré by nám pandémia mohla otvoriť.
Mnohé mestá, napríklad Amsterdam, Berlín či Budapešť, spravili pop-up cyklotrasy, keďže bicykel je teraz najlepší spôsob, ako ľudí prevážať.
Aktivisti, architekti a urbanisti za to bojovali desať-pätnásť rokov, a zrazu príde pandémia a nie je problém natrieť cyklotrasu.
Niektoré mestá, napríklad Vilnius, redizajnovali námestia ako jedálne, kde je väčšina priestoru zaplnená stolmi. Táto situácia je dobrým podnetom, aby sme začali lepšie využívať verejný priestor.
Okrem toho je dnes kľúčové žiť na mieste, kde máte blízko prírodu či kúsok zelene, a ideálne je bývať aj blízko pri práci, aby ste mohli ísť pešo alebo bicyklom. To je starý koncept polycentrického mesta.
Ako veľmi je polycentrická napríklad Bratislava?
Bratislava je, naopak, veľmi koncentrovaná v strede.
