Hlavné mesto Aztéckej ríše Tenochtitlán je výstavným centrom a jedným z najväčších miest vtedajšieho sveta. Leží na ostrovoch jazera a v labyrinte ulíc, ktoré lemujú paláce a chrámy, sa hemžia davy.
Metropolu sa v lete v roku 1520 pokúša dobyť španielsky conquistador Hernán Cortés, no Indiáni ho odrazia a donútia utiecť.
Následne sa však stane niečo nečakané. Mesto zachváti pohroma, akú dovtedy nikto nepoznal. Útočníci si spoza oceánu priniesli okrem palných zbraní a koní ďalšieho, tentoraz nezamýšľaného spojenca: európske vírusy a baktérie.
Zástupy bojovníkov, žien a detí padajú pod strašnou nákazou, mŕtvoly ležia všade navôkol a conquistadori sa chystajú na ďalší úder. Zánik jednej civilizácie sa blíži každým okamihom. Na ruinách dobytej metropoly sa raz bude rozprestierať hlavné mesto Mexika.
Nebude to prvá ani posledná vražedná nákaza, ktorá do Ameriky príde zo Starého sveta. Na kontinente vymrú desiatky miliónov ľudí.
Epidémia otočila kolesom dejín
„Choroba sa objavila v trinástom mesiaci. Postihol nás veľký nepriateľ ľudí. Pokryl celé telo, zasiahol každú časť tela. Tvár, hlavu, hruď. Veľa ľudí zomrelo. Veľa bolo tých, čo nemohli chodiť, veľa ich ležalo natiahnutých na lôžkach. Nemohli pohnúť krkom ani telom; nemohli sa obrátiť na chrbát ani sa prevrátiť z boka na bok. Pri pohybe kričali bolesťou. Veľa ľudí na ňu zomrelo a veľa ich zomrelo aj pre hlad, pretože nikto sa už o nikoho nestaral.“
Strašidelný opis epidémie, ktorá vypukla v metropole Aztéckej ríše Tenochtitlán, pochádza od priamych pamätníkov, ktorí ju prežili.
