BRATISLAVA. Keď v 19. storočí vypukla na území Slovenska epidémia cholery, objavili sa skupiny ľudí, ktoré napriek dôkazom nákazu spochybňovali a podnecovali k odporu proti ochranným opatreniam. Chceli tak oslabiť moc úradov a dosiahnuť spoločenský prevrat.
Aj počas pandémie koronavírusu niektorí ľudia o infekcii šíria klamstvá. Ich motivácie sú rovnaké, ako u predchodcov spred dvoch storočí.
Vďaka hoaxom chcú zbohatnúť alebo z nich vyťažiť politický osoh, zhodujú sa odborníci.
Chceli zarobiť na rúškach
Len na facebooku je viac ako 1800 rôznych stránok, ktoré v slovenčine šíria bludy a nepravdy, tvrdí informačno-bezpečnostný expert Tomáš Kriššák.
„Potom sú tu ešte stovky ďalších online trollov, ktorí tu už pôsobia dlhé roky, ale aj úplní nováčikovia, ktorí sa jedného dňa objavia a vzápätí zmiznú,“ hovorí.
Najpopulárnejšie hoaxy o koronavíruse
- Nosenie rúšok spôsobuje vyrážky a môže viesť k uduseniu oxidom uhličitým či pre nedostatok kyslíka.
- Vírus sa širi pomocou 5G sietí a zabíja ho alkohol.
- Testovanie na Covid-19 je skrytou metódou vytvorenia vstupu do mozgu pre infekcie.
- Koronavírus nikdy nikoho neusmrtil.
- Koronavírus neexistuje.
Zdroj: SITA/Ministerstvo zdravotníctva
Hoaxeri sú podľa Kriššáka rôznorodá skupina. Niektorí chcú svojimi klamstvami zbohatnúť, napríklad počas prvej vlny pandémie strašili údajným nedostatkom rúšok. "Potom rúška sami predávali."
Do tejto odnože možno podľa Victora Breinera z analytického centra Infosecurity.sk zaradiť aj rôzne webstránky, ktoré ponúkajú vymyslené informácie, výživové doplnky a zaručenú ochranu pred koronavírusom.
„Sú to šarlatáni bez akejkoľvek odbornosti, ktorých jediným cieľom je súkromný profit,“ vysvetľuje Breiner.
Ako príklad spomenul portál Bádateľ.sk, ktorý sám seba označuje za najobľúbenejšiu stránku o zdraví a tvrdí, že informácie, ktoré publikuje, zachraňujú životy.
Cituje aj zahraničné webstránky, ktoré tamojšie orgány označili za nedôveryhodné. Viaceré nezávislé iniciatívy na Slovensku Bádateľa považujú za konšpiračný web so sporným obsahom.
Na otázku, čo si o svojej povesti konšpiračného webu myslí a ako si vyberá zdroje informácií, redakcia portálu odmietla odpovedať.
Život v informačnej bubline
Niektorí hoaxeri podľa odborníkov svojim nepravdám skutočne veria. Žijú v názorovej bubline, mimo ktorej nechcú a nedokážu komunikovať. "U týchto ľudí možno badať takzvanú temnú triádu vlastností, a to narcizmus, machiavelizmus a psychopatiu,“ hovorí Kriššák.
Spomínaní ľudia majú podľa psychológov sklony k manipulácii, sú egocentrickí a trpia nedostatkom empatie. „Často majú veľmi nízke sebavedomie, a keď napíšu nejaké klamstvo, majú pocit, že ako prví odhalili pravdu. Pohybujú sa v uzavretých skupinách, ktoré im tento pocit ešte potvrdzujú."
Pandémia koronavírusu mimoriadne vyhovuje tzv. ľudovým hoaxom. Ľudia sa totiž najviac prikláňajú práve ku konšpiráciám, ktoré súvisia so zdravím, myslí si riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie SAV Peter Halama. „Je to preto, lebo tieto presvedčenia sa týkajú nám blízkej osobnej hrozby a ľudia nad týmito vecami majú často malú alebo žiadnu kontrolu.“
Cholera ako dezinformácia
Epidémie vždy rozširovali aj hlboký pocit neistoty, ktorý živil hoaxy, píše historička a etnologička Zuzana Panczová vo svojej knihe o konšpiračných teóriách.
Počas epidémie cholery štát tiež zaviedol prísne kontroly a obmedzil pohyb ľudí, zrušili sa trhy a jarmoky. Opatrenia vyvolali nevôľu, ľudia si ich začali vysvetľovať ako pokus centrálnej moci zamedziť šírenie revolučných myšlienok. V tom čase totiž na území Slovenska vypuklo roľnícke povstanie.
Odpor proti úradným opatreniam využili aj agitátori, ktorí chceli dosiahnuť zmeny v spoločnosti.
Uvedomovali si pocit bezmocnosti obyčajných ľudí proti úradnej moci, ktorý vzbudil podozrenie, že "nákazlivosť cholery je dezinformácia, šírená ako ďalší spôsob týrania ľudu zo strany panstva“, píše Panczová.
Mikročipy vo vakcínach
Paralelu so súčasnosťou vnímajú aj informační odborníci, ktorí upozorňujú na najnebezpečnejšiu skupinou hoaxerov, a to populistov.
Súvisiaci článok Ako napredujú vakcíny a lieky proti Covid-19? Prehľad látok, ktoré sa približujú schváleniu Čítajte Analytik Breiner poukazuje na extrémistickú ĽSNS, ktorá opakovane tvrdí, že vo vakcínach proti koronavírusu budú mikročipy.
„Neonacisti využijú akúkoľvek kontroverznú či polarizujúcu myšlienku, len aby sa dostali do médií. Sami tým veciam neveria, ale zároveň nemajú intelektuálnu kapacitu povedať hocičo iné, s čím by vedeli zaujať.“
Výtlak podobných dezinformácií je dnes podľa Breinera najväčší na sociálnych sieťach. "Vďaka nim vojdete do obývačky národa hoci aj na druhej strane zemegule, a môžete ho začať demoralizovať.“
Trestný čin
Polícia upozorňuje, že šírenie poplašnej správy je trestný čin, za ktorý hrozí až päť rokov väzenia. Pri opätovnom odsúdení až osem rokov. V núdzovom stave, ktorý vláda vyhlásila, môže polícia udeliť aj prísnejšie tresty.
Na hoaxy zo sociálnych sietí policajti upozorňujú aj na vlastnej stránke. Nedávno napríklad vyvrátili falošnú správu, podľa ktorej polícia nemôže pokutovať tých, čo nenosia rúška tam, kde je to povinné.
Polícia upozornila, že už za to dala takmer dvetisíc pokút. V niektorých prípadoch môže dokonca ísť o trestný čin.
Septembrový prieskum agentúry Focus pre televíziu Markíza však ukázal, že viac ako 35 percent opýtaných už nie je ochotných nosiť rúška.
Hoaxeri sa prispôsobujú
Niektorí hoaxeri majú podľa odborníka Kriššáka mimoriadnu schopnosť prispôsobovať nepravdy, ktoré šíria, spoločenským náladám a témam z médií.
„V konečnom dôsledku tu hrá takmer vždy svoju úlohu komerčný model, teda zarobiť z webovej reklamy a získať čo najviac kliknutí,“ povedal.
Ako sa brániť dezinformáciám
- Potvrdzovať si informácie z viacerých od seba nezávislých zdrojov.
- Overiť si, kto je autorom správy a na aké zdroje či autority sa odvoláva.
- Všímať si, aký jazyk správa používa a aké emócie sa snaží vyvolať.
- Kriticky sa postaviť k vlastným presvedčeniam - veríte správe preto, že potvrdzuje to, čo si myslíte, alebo preto, že sa odvoláva na dostatočné množstvo dôkazov?
- Pozrieť si reputačné databázy, ktoré upozorňujú na zdroje so sporným obsahom.
- Dávkovať si množstvo informácií, ktoré človek naraz prijíma.
Zdroj: SAV/Tomáš Kriššák
Všetko o koronavíruse a ochorení Covid-19
