DOLNÝ KUBÍN. Svojvoľne štrngajúci zvonček bicykla kostolníčky z Oravského Podzámku ladil s jej úsmevom, akoby ani nestála na ohradenom dvore obecného úradu, kde spolu s ostatnými čakala na výsledok antigénového testu.
"Mami, ak tam nepôjdeš, tak ťa aj za uši vyťahám," zahanbene Mária Ľudeková žartuje, prečo sa dala otestovať, hoci vo svojom veku nemusela. Inak si to ale nevie predstaviť, lebo pracuje s ľuďmi a "testovanie je dôležité," upozorňuje.
Mladý tínedžer za ňou ešte len vchádza na dvor z testovacej miestnosti a chlapsky sa už otestovanej mame hrdí, že "to bola pohoda".
Aj najzatrpknutejší či uzimení Oravčania, ktorí si pod Oravským hradom museli na výsledky testu počkať aj hodinu a bolo počuť, ako nerozumejú, na čo je to testovanie vôbec dobré, prišli.
Do nočnej oravskej hmly na pomedzí noci a rána o veľa hodín skôr vyrážali z námestovského Slanického dvora na stanovištia v oravských dedinách vojaci, vojenskí lekári a lekárky, aby sa odberové miestnosti otvorili načas.
Vstávať museli krátko po štvrtej hodine ráno, do izieb redaktorov denníka SME, ktorí spali na rovnakom mieste, bolo počuť, ako si rozdávajú posledné pokyny pred odchodom. Čakala na nich dvanásťhodinová služba a potom návrat späť.
Aj tak odbery nezačali načas všade. Vyšnokubínskemu starostovi neprišiel do polorozpadnutej budovy bývalej škôlky ani jeden zdravotník.
"Hneď som to riešil s okresným úradom, s vojákama, zohnali sme jedného zdravotníka," hovorí o piatkovom rannom strese starosta Antonín Zámečník. Na sobotné testovanie potom získali ešte ďalšieho lekára.

"A poďakujte prosím vojakom!" prosí do telefónu starosta Anton Grobarčík z ďalšej oravskej obce Bobrov a hnevá sa trochu sám na seba, že to nepovedal niekoľko minút predtým pri osobnom stretnutí. O neuveriteľne zvládnutej logistike hovorili aj ďalší šéfovia oravských samospráv.
Redaktori denníka SME za dva dni pilotného pretestovania Oravy prešli desiatkami tamojších obcí, hovorili s bežnými ľuďmi, lekármi, hasičmi, vojakmi aj starostami.