Nemá ani tridsať rokov, má dve malé deti a už absolvovala protialkoholické liečenie. Češka MICHAELA DUFFKOVÁ takmer tri roky abstinuje a o svojej skúsenosti so závislosťou napísala otvorenú spoveď, za ktorú dostala literárne ocenenie Magnesia Litera.
Jej kniha Zápisník alkoholičky teraz vychádza na Slovensku, no už píše druhú knihu o abstinencii a pracuje na otvorení centra na liečbu závislosti od alkoholu Alkos.
V rozhovore hovorí, prečo stálo za to hovoriť o svojom alkoholizme verejne, čo o ňom vie jej malá dcéra a čo jej dnes pomáha zvládnuť krízové časy.
Na základe vašich zápiskov o alkoholizme si vás ľudia asi predstavovali úplne inak – ako starú, strhanú a nepeknú ženu. Čím to je, že si len ťažko vieme predstaviť mladú a krásnu ženu ako alkoholičku?
Veľa ľudí si nepripúšťa, že by to tak mohlo byť, že by boli alkoholičky napríklad medzi mladými mamičkami. Bohužiaľ, trend ukazuje, že je ich čím ďalej, tým viac. Je to veľká stigma.
Keď sa na to pozeráte s odstupom, boli niekedy časy, keď bolo vaše pitie neškodné?
Nie som si tým istá. Vzhľadom na to, že som nikdy nemala záklopku, že som si nevedela povedať „dám si len jeden pohárik“ a potom by som si ho dala, by som nepovedala, že moje pitie bolo niekedy neškodné.
Začínala som na strednej, potom som pila na vysokej. Nebolo to nijako nezvyčajné, až na to, že som väčšinou odchádzala ako posledná a okrem toho často v stave, keď som si ráno veľa nepamätala.
Kedy sa to zlomilo na stav, z ktorého niet návratu, že už ste to nemali pod kontrolou?
