Ďaleko od blízkych, od svojej krajiny či v obmedzenom kontakte s civilizáciou. Ľudia, ktorí zažili rôzne podoby izolácie a odlúčenia skôr, ako svet vhupol do éry pandémie, približujú úskalia aj prínosy svojej skúsenosti.
Slovenská vedkyňa, ktorá velila simulovaným misiám na Mesiac i na Mars, výskumník na expedícii v Antarktíde, Slovenka, ktorá sa plavila viac než dvadsať rokov na výletných lodiach, aj muž, ktorý bol v meditačnom ústraní na lazoch, hovoria, čo im v ťažkých časoch pomáhalo.
V ankete nám odpovedali na otázku: Ako sa vám podarilo zvládnuť odlúčenie či izoláciu?
Michaela Musilová
Astrobiologička a hosťujúca profesorka na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity velila simulovaným misiám na Mesiac aj na Mars v spolupráci s NASA a Európskou vesmírnou agentúrou. Momentálne je na simulovanej misii na Havaji.
Tento rok som zažila tri rôzne typy izolácie. Začalo sa to izoláciou počas simulovaných misií na Mesiac a Mars. Mala som jednu misiu za druhou od začiatku roka, ktorých som bola veliteľkou.
Zhodou okolností sme sa počas misií cez riadiace stredisko dozvedeli o šíriacom sa víruse a už vo februári sme si robili žarty z toho, že bude lepšie zostať na „Mesiaci“ než sa vrátiť na „Zem“ do pandémie. Netušili sme však, čo sa o niekoľko týždňov nato odohralo.
Čo nás môžu naučiť mlčanliví mnísi o samote a izolácii Čítajte Vtedy som uviazla v ďalšom type izolácie, ktorú pravdepodobne zažili milióny ľudí po celom svete. Išlo o karanténu či lockdown, ako sa to v USA volá.
Najhoršia izolácia je pre mňa však tá tretia – to, že som uviazla na Havaji a už vyše roka sa nemôžem vrátiť domov na Slovensko. Netuším, kedy budú opäť podmienky priaznivé na cestovanie vzhľadom na všetky obmedzenia americkej vlády.
