BRATISLAVA. V deň, keď Američanke Jenny Hamiltonovej vpichli v auguste do ramena očkovaciu látku proti Covidu-19, sa cítila unavená a mala aj horúčku. Aj niektorí ďalší dobrovoľníci mali z vedľajších účinkov strach.

Išlo o klinické testy vakcíny len päť mesiacov potom, ako farmaceutické firmy Pfizer a Biontech v marci oznámili začiatok spoločného vývoja vakcíny proti koronavírusu. Dostupná pre všetkých, aj na Slovensku, má byť už začiatkom roka 2021.
Ešte nikdy doteraz nevyvinuli vakcínu proti vírusu tak rýchlo ako očkovaciu látku proti ochoreniu Covid-19. "Snaha o jej rýchlejšie sprístupnenie vyvoláva vo svete nespočetné množstvo otázok a obáv," pripúšťajú aj slovenskí vedci zo Štátneho ústavu na kontrolu liečiv.
Kým sa prvých 300-tisíc vakcín od rovnakého výrobcu už dostane na prelome rokov aj na Slovensko, ich bezpečnosť musí potvrdiť Európska lieková agentúra. Rozhodnúť by mala do 21. decembra. Ak vakcínu zaregistruje, zaručí sa, že očkovacia látka je bezpečná.
"Našou prioritou číslo jeden bola a zostáva bezpečnosť," tvrdí výkonný riaditeľ Pfizeru Albert Bourla. Vakcínu od Pfizeru a Biontechu už schálili regulačné úrady v Spojenom kráľovstve, tisíce ľudí tam už v decembri zaočkovali.
Núdzovej situácii, keď za necelý rok ochoreniu Covid-19 vo svete podľahlo takmer jeden a pol milióna ľudí a vyše 63 miliónov ľudí sa nakazilo, sa prispôsobili výrobcovia liečiv, ich vedci aj agentúra.
"Časť vedeckých tímov predtým pracovala na vakcíne proti koronavírusu MERS a využili predchádzajúci výskum. Vakcínu vyvíjajú aj tímy, ktoré sa predtým venovali onkologickým ochoreniam," opisuje mobilizáciu vedcov infektológ Pavol Jarčuška, člen očkovacej komisie ministerstva zdravotníctva.
Rýchlemu vývoju vakcíny proti koronavírusu podľa Jarčušku pomohli aj technológie, ktoré sa mali využívať až v budúcnosti, ale už boli známe. "Nezačínalo sa od nuly," tvrdí.

Vakcíny v najpokročilejšom štádiu vývoja už nevyužívajú živý ani mŕtvy vírus SARS-CoV-2, pôvodcu ochorenia Covid-19.
Európska lieková agentúra nečaká ako v minulosti na dokončenie celého vývoja vakcín, čo bežne trvá aj desať rokov. S výrobcami posudzuje vývoj priebežne, čo tiež urýchli jej overenie, či je vakcína bezpečná.
Prvé vakcíny mali byť preto dostupné od 12 do 18 mesiacov od začiatku vývoja, zdá sa, že to bude ešte skôr.
Rýchlosť vývoja nie je dôvodom na paniku
"Dosiahnuť takýto cieľ si vyžaduje súbežne vykonávať rozsiahly výskum, klinické skúšky, investovať do nových výrobných postupov a zabezpečiť suroviny, aby sa umožnilo klinické skúšanie s potenciálnou vakcínou a masívna výroba sa mohla začať ihneď po schválení," vysvetľuje Linda Mihálová z oddelenia klinického skúšania liekov Ústavu na kontrolu liečiv s kolektívom ďalších vedcov.
Vakcíny proti koronavírusu budú výrobcovia testovať aj potom, ako dostanú predbežnú registráciu a dostanú sa medzi ľudí.
"Musíme zabezpečiť, aby sa získali dôkladné a presvedčivé dôkazy, ktoré umožnia nepretržité hodnotenie prínosov a rizík vakcín, “ hovorí Emer Cooke, výkonný riaditeľ Európskej liekovej agentúry.
Doterajšie testy potvrdili, že vedľajšie účinky vakcín proti koronavírusu sú krátkodobé, očkovaného neohrozujú, ale sú nepríjemné.