Po zdravotníkoch patria vodiči hromadnej dopravy k najohrozenejším povolaniam v čase pandémie. Vodič autobusu STANISLAVA PEČENKA tvrdí, že by to povedal, aj keby nepracoval pre Dopravný podnik Bratislava.
Vodič bratislavskej MHD Stanislav Pečenka (zdroj: Stanislav Pečenka)Počas pandemického roka 2020 sa mu jazdilo lepšie, menší počet služieb pre obmedzený cestovný poriadok mu však priniesol nižší zárobok.
V rozhovore odpovedá aj na otázky, či sa treba báť dotyku s držadlami vo vozidlách, či sú bezpečnejšie autobusy, alebo električky a akí boli v uplynulom roku cestujúci.
Aký ste mali za volantom rok?
Bol mimoriadny a zvláštny. Ale ľudí musím odviezť, či je pandémia, alebo nie. Nemôžem povedať, že by som sa bál, ale po celý čas cítim ku Covidu silný rešpekt. Paradoxne, priamo za volantom to bol jednoduchší rok, aspoň jeho časť, pretože v uliciach bolo menej áut a tiež menej ľudí cestovalo.
Kedy ste si zobrali prvýkrát rúško do práce?
Prvé rúška nám zadovážila švagriná, ktorá pracuje ako sestrička v nemocnici. Bolo to ešte pred tým, než sme ich museli nosiť povinne. Potom nám rúška zabezpečil dopravný podnik. Odvtedy s rúškom žijem, hoci nosím okuliare a zahmlievanie sklíčok počas jazdy nie je vôbec príjemné.
Nosil som aj gumené rukavice, ale po čase som sa ich vzdal. Bolo to veľmi nepohodlné.
Bola to práve vodička električky, ktorá bola v marci jednou z prvých známych nakazených na Slovensku. Ako ste to ako kolega vnímali?
