Strata čuchu je podľa neho katastrofálny hendikep, lebo všade okolo nás sú pachy a vône, podľa ktorých sa vedome aj podvedome orientujeme. „Vôbec to nie je to len o tom, či nám smrdí plienka, alebo vonia parfum,“ hovorí chemik PETER SZOLCSÁNYI.
V rozhovore približuje, ako vôňa parfumu môže vyvolať úzkosť, kde sa môžete prostredníctvom vône preniesť o niekoľko storočí naspäť, aké pachy sú univerzálne odpudivé aj ako koronavírus blokuje čuch.
Nakoľko presne vieme podľa chemického zloženia zrekonštruovať pachy historických objektov, ktoré sa už v súčasnosti nevyskytujú?
Každá vôňa je tvorená buď jednou molekulou, alebo zmesou viacerých zlúčenín.
Ak teda poznáme tú konkrétnu molekulu alebo presné chemické zloženie danej zmesi, vieme zrekonštruovať vôňu prakticky čohokoľvek, či už ide o vyhynuté zviera, stredovekú knihu alebo dávno zabudnutý parfum.
Problémom je však zistiť, aké to boli molekuly a v akom pomere sa v tom artefakte nachádzali. Je to ako s receptom na dobrý guláš: ak ho nemáte dostatočne detailný alebo vám chýbajú niektoré suroviny, jednoducho ho taký neuvaríte.
Je to smrad či vôňa? Aké sú pachy Košíc, Viedne či Bratislavy Čítajte Aká vôňa nám dodnes pripomína vône spred niekoľkých storočí?
Antikvariát. Má typickú arómu zatuchliny, ale takú jemnú, mäkučkú, trochu sladkú, papierovo-drevito-handrovú. Niekto tam vojde len pre ten pach, pre nostalgiu, ktorú vyvoláva.
Keď som pred tridsiatimi rokmi otvoril u babky skriňu, podobalo sa to na vôňu antikvariátu.
Dnes už knihy voňajú inak, lebo sa pri ich výrobe používajú iné chemikálie a lepidlá a ani papier už nie je kyslý a nerozpadáva sa tak rýchlo.
Ako vlastne funguje čuch?
Vonné molekuly sú prchavé organické látky, vďaka čomu neustále „poletujú“ vo vzduchu, ktorý dýchame. Na hornej prepážke nosa máme tkanivo, v ktorom sa nachádzajú čuchové receptory.
“Zatiaľ čo sluchom sme schopní rozlíšiť státisíce rôznych tónov a zrakom milióny farebných odtieňov, čuchom rozoznávame miliardy rôznych vôní.
„
Zjednodušene si ich môžeme predstaviť ako misky rôznych tvarov a veľkostí. Keď vonná molekula „letí“ okolo tej misky a má s ňou chemicky kompatibilnú štruktúru, zapadne do nej ako súčiastka do puzzle.
Následne sa vygeneruje elektrický signál, ktorý vedie čuchový nerv cez nosovú kosť priamo do čuchových lalokov.
Čuch je jediný zmysel, ktorý má takú krátku vzdialenosť od receptora k mozgu. Lenže o tom, ako sa v mozgu generuje konkrétny čuchový vnem, zatiaľ vieme pomerne málo.
Prečo cítime tak rôzne?
