SME
Pondelok, 18. október, 2021 | Meniny má LukášKrížovkyKrížovky

Obete z prvej línie: Nevedeli si predstaviť, že by prestali pomáhať

Desať portrétov lekárov, sestier a zdravotníkov, ktorých zabil koronavírus.

Obete z prvej línie. (Zdroj: Archív príbuzných)

Ochoreniu Covid-19 podľahlo aj na Slovensku už viacero lekárov a zdravotníkov. Prvým z nich bol všeobecný lekár Rastislav Melek z oravskej obce Lokca.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj jeho príbeh prináša denník SME medzi desiatimi portrétmi lekárov a sestier, ktorí sa koronavírusom nakazili pri svojej práci. Viacerí z nich sa po vypuknutí pandémie postavili do prvej línie, hoci mohli zostať na aspoň sčasti bezpečnejších miestach.

Súvisiaci článok Ak hľadáme hrdinov, tak to sú oni Čítajte 

Keď o tejto desiatke obetí covidu hovoria ich kolegovia a príbuzní, opakuje sa tvrdenie, že títo lekári či zdravotníci si nevedeli predstaviť, že by prestali pomáhať ľuďom.

Rastislav Melek: Okrem zdravotných si vypočul aj osobné problémy pacientov

Rastislav Melek bol prvým zo zdravotníkov, ktorí podľahli ochoreniu covid-19. Pracoval ako obvodný lekár v oravskej obci Lokca.

Pacientov v ambulancii počas pandémie vyšetroval aj napriek varovaniu manželky Miroslavy, ktorá s ním pracovala ako zdravotná sestra. „Vravel, že ich nemôže nechať len tak,“ hovorí manželka.

Niektorí z pacientov však z veľkých oravských svadieb priniesli koronavírus. A hoci bol 48-ročný doktor Melek zdravý muž, ktorý pred pandémiou nebýval často chorý, keď sa nakazil koronavírusom, s dýchaním mu musela niekoľko týždňov pomáhať umelá pľúcna ventilácia.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Zomrel koncom októbra. Ostala po ňom manželka a 10-ročný syn.

Varoval ľudí pred zľahčovaním vírusu

Ľudí, ktorí prichádzali k nemu do ordinácie, pravidelne varoval pred zľahčovaním koronavírusu. Vysvetľoval im, že nosiť rúško, dezinfikovať si ruky a dodržiavať odstup je dôležité.

Pacientov sa snažil vypočuť, aj keď sa nepýtal na ich zdravotný stav. Počúval, aj keď sa mu zdôverili s informáciami o osobnom živote. Manželka obdivovala, že vie ľudí aj psychicky podržať.

Niekoľkí pacienti mu však podľa Miroslavy Melekovej zatajili, že môžu byť nakazení koronavírusom. Doktor Melek sa nakazil pri vyšetrovaní pacientov s rôznymi respiračnými ochoreniami napriek tomu, že sa chránil respirátorom aj štítom.

„Keď sme sa vrátili do práce a aj ja, aj kolegyňa sme boli nakazené, pozerali sme spätne, kto z pacientov sa už nahlásil Úradu verejného zdravotníctva a bol dva týždne predtým u nás,“ hovorí Miroslava Meleková.

Súvisiaci článok Dívajú sa smrti do očí, napriek tomu sa za hrdinov nepovažujú. Lekári a sestry z prvej línie Čítajte 

Zvládal aj práce na dome

Doktor Melek plánoval rozšíriť svoju ambulanciu, v poslednom čase pribudlo nové vybavenie vrátane EKG prístroja. Teraz v jeho ordinácii pracuje nový doktor.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Po práci Rastislav Melek prerábal rodičovský dom na vlastné bývanie. Práve pri tom si podľa manželky vedel oddýchnuť. Dlhoročný lekár si väčšinu potrebných opráv spravil sám.

„Opravil aj elektrinu, bol veľmi šikovný,“ hovorí manželka.

S rodinou rád chodil aj do prírody, keď vypukla pandémie, bol to aj bezpečný spôsob, ako tráviť voľný čas.

Daniela Hlozáková: Neprešiel deň, aby nezavolala mame či synovi

Daniela Hlozáková je jednou zo zdravotníčok, ktoré sa počas pandémie nakazili koronavírusom v práci a chorobe podľahli. V domove sociálnych služieb v bratislavskej mestskej časti Rača, kde pracovala viac ako 15 rokov, si ju budú kolegyne pamätať ako usmiate slniečko.

„Danka bola zlatý človek, vždy pomohla, poradila,“ spomína kolegyňa Júlia Hodelová. V nočnej službe sa zvykli rozprávať o rodine. „Vždy som sa tešila, že budem s Danuškou robiť, aj teraz mám jej obrázok vylepený v robote a rozprávam jej, čo je nové.“

Každý deň hovorila s rodinou

Kolegyňa spomína, že Daniela Hlozáková mala mimoriadne blízky vzťah s matkou aj synom. Nebol deň, aby rodine netelefonovala.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

„S maminou sme radi trávili čas u starkej. Radi sme sa spolu prechádzali, chodili cez prázdniny na chatu. Boli sme si blízki a všetko si hovorili, nemali sme žiadne tajnosti, mamička bola priama, milá a hlavne úprimná,“ hovorí 25-ročný syn Miroslav Hlozák.

Ako milú ju opisuje aj kolegyňa. Hovorí, že Daniela Hlozáková bola prirodzená žena, nenosila výrazný mejkap či šperky. Ľudí okolo seba zaujala milým prístupom.

„Ešte na Vianoce nám priniesla oblátky, ich mama napiekla,“ dodáva Hodelová. Obľúbená bola aj medzi ľuďmi z račianskeho domova sociálnych služieb.

Presunuli ju na covidové oddelenie

Daniela Hlozáková celý život pracovala v zdravotníckom prostredí, najprv na detskom oddelení v nemocnici, kde nastúpila po skočení školy.

Koronavírusom sa nakazila v domove sociálnych služieb v Rači. Deň pred Silvestrom jej prišla esemeska s pozitívnym výsledkom testu, ale domove bolo málo sestier, a tak ju presunuli ju na covidové oddelenie.

Do práce posledný raz odišla 31. decembra.

O tri dni jej tam syn doniesol lieky, vitamíny, jedlo a darček k meninám. Na ďalší deň sa jej už nevedel dovolať, tak ju nechal skontrolovať cez vrátnika a kolegyne.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Keď ju v utorok priviezli do nemocnice, prijali ju rovno na jednotku intenzívnej starostlivosti. Hlavný lekár upozornil rodinu, že jej zdravotný stav je taký vážny, že ochoreniu covid-19 môže kedykoľvek podľahnúť.

Zomrela v piatok 8. januára.

Monika Hurná: Pani speváčka mi odrodila dieťa, hovorili ženy zo Svidníka

Moniku Hurnú, 52-ročnú zdravotníčku, ktorá zomrela pre komplikácie pri ochorení covid-19, si budú ľudia pamätať pre pozitívny prístup k životu.

Bola najmladšia z troch detí. Rodičia z nej chceli mať zdravotníčku alebo právničku. Aj jej staršia sestra Mária Štefanovičová je lekárka.

"Bola moja kamarátka, moja sestra, moje dieťa," hovorí Štefanovičová, ktorá o päť rokov mladšiu sestru kedysi každé ráno vodila do školy.

Vždy chcela byť ženská sestra, ako Štefanovičová nazýva Hurnej povolanie pôrodnej asistentky.

Bola mladá, lekári ju chceli zachrániť

Hurná vyštudovala gymnáziu v Stropkove, potom nastúpila na postgraduálne štúdium v odbore pôrodná asistentka. Z neinvazívnej gynekológie si neskôr spravila špecializáciu na bratislavskej zdravotníckej škole.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Pracovala na gynekologicko-pôrodníckom oddelení svidníckej nemocnice, až kým sa oddelenie nezrušilo. Potom prešla na oddelenie jednodňovej gynekológie.

Tam sa aj nakazila koronavírusom.

Keď sa jej v novembri prejavilo ochorenie covid-19, myslela si, že ide iba o prechladnutie. Na PCR test išla dvakrát, dvakrát výsledok neukázal prítomnosť vírusu. Stav sa jej však zhoršoval, lepšie sa necítila ani po tom, ako využívala dve balenia antibiotík.

Do najbližšej nočnej služby už pre vysokú teplotu nenastúpila.

Ďalší týždeň ju rodina vyhnala na vyšetrenie na pľúcne oddelenie, bála sa o ňu. Tam už potvrdili zápal, 20. novembra jej vyšiel pozitívny PCR test a o tri dni ležala na covidovom oddelení.

"Nechcela veriť, že tam ide ležať. Nechcela veriť, že je to také zlé," opisuje jej sestra.

Keď sa organizmus nedokázal okysličiť, skončila na ARO. Na umelej pľúcnej ventilácii bola takmer mesiac. Rodina sa potešila, keď ju z nej odpojili a stav sa jej začal pomaly zlepšovať.

Trvalo však len niekoľko minút, kým sa objavila pľúcna embólia a Monika Hurná zomrela.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Metalistka, milovníčka zvierat, speváčka

Ostal po nej 20-ročný syn Adam, obaja mali radi metalovú hudbu. Doma jej okrem metalových nahrávok občas pribúdali aj zvierací najdúsi.

"Našla mačiatko, chvost malo obhryzený od potkanov. Zobrala si ho domov, chovala ho ako dieťa, kŕmila ho z fľašky," opisuje Štefanovičová. Po niekoľkých mesiacoch sa mačiatka stala druhá mačka v jej dome.

Keď ju dala sterilizovať a mačka dostala zápal, zaplatila za jej záchranu niekoľko sto eur.

Vždy usmiatu Hurnú spoznávalo v meste veľa ľudí. Mimoriadne si ju obľúbili rómske mamičky. "Odrodila im väčšinu detí, boli už ako kamarátky," hovorí Štefanovičová.

"Volali ju pani speváčka," spomína. Hurná totiž spievala v kapele, ktorá občas aj vystupovala na mestských podujatiach. Nehrala však metal.

Keď mala voľnú chvíľu a vonku svietilo slnko, snažila sa vždy už od apríla opaľovať. Rodina spomína, že aj v deň jej pohrebu napriek pochmúrnemu novembrovému počasiu vyšlo slnko.

Skryť Vypnúť reklamu

Peter Krehák: Ako lekár pracoval takmer polstoročie, dôchodok ho nelákal

Doktor Peter Krehák pôsobil ako internista v poliklinike v časti Chrenová v Nitre. Mal aj atestáciu z tropickej medicíny.

„Ako lekár pracoval 46 rokov,“ povedala jeho vnučka pre MY Nitra. „Do práce chodil vždy s veľkým nasadením a radosťou. Nebol to len skvelý lekár, ale aj človek, dobrý kamarát, milujúci manžel, otec a dedko.“

Vlastnú ambulanciu si doktor Krehák otvoril po tom, ako pracoval v nitrianskej nemocnici. Ordinoval, hoci mohol odísť do dôchodku. Nič na tom nezmenila ani pandémia koronavírusu.

„Bol to človek, ktorý pomáhal každému, komu mohol. Či už v oblasti medicíny, alebo v normálnom živote. Zachránil životy stovkám ľudí,“ dodala vnučka.

Koronavírusom sa Peter Krehák nakazil v decembri. Stav sa mu výrazne zhoršil na Štedrý večer, pre dýchacie ťažkosti ho musela odviezť sanitka do nemocnice.

O päť dní neskôr ho lekári uspali a pripojili na umelú pľúcnu ventiláciu. Zomrel 5. januára.

Margita Kosturíková: Celý život bojovala za lepšie postavenie sestier

Margita Kosturíková bola viceprezidentkou Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. V čase druhej vlny pandémie pracovala pre Centrum sociálnych služieb v Likavke pri Ružomberku.

Do prvej línie sa rozhodla nastúpiť napriek tomu, že kapacitu pľúc mala už dlhšie zníženú na 49 percent. Chcela byť oporou pre ďalších zamestnancov centra po tom, ako bolo počas prvej vlny šírenia koronavírusu práce neschopná.

„Každé ráno vstávala o štvrť na šesť, aj keď nemusela ísť do práce,“ hovorí dcéra Monika Kosturíková.

Robila to zo solidarity s tými, čo do práce vstávať museli. Každé ráno niekomu z pracujúcich vraj aj zavolala a povzbudila ho zopár slovami.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

S ochorením Covid-19 bola v nemocnici od začiatku decembra. Zomrela 15. januára, priamou príčinou bolo zlyhanie srdca.

Aj pochválila, aj pokarhala

V Centre sociálnych služieb v Likavke pracovala Margita Kosturíková štyridsať rokov. „Často hovorievala, že ešte nemôže odísť, lebo sa zdravotníkov nebude mať kto zastať,“ spomínajú v centre.

Vždy mala vraj pocit, že musí niekoho chrániť a niekomu pomáhať. Aj komora sestier pripomína, že celý profesionálny život zasvätila starostlivosti o klientov v zariadení sociálnych služieb a boju za lepšie podmienky pre seniorov, aj sestry.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

„Vedela pochváliť, ale aj pokarhať, keď bolo treba. Bola precízna a nemala rada povrchne odvedenú prácu,“ spomínajú zamestnanci centra v Likavke. Neraz si vraj aj sami pre seba pohundrali. Ale tak, aby ich vedúca, ako Margitu Kosturíkovú volali, nepočula.

„Niektorí z nás to zisťujú iba teraz, keď spomíname. Bola si pre nás obrovským človekom, vzácnym prínosom. Vedela si nás v práci vždy podržať, povzbudiť, lebo si vedela, čo táto ťažká práca obnáša,“ zaznelo v smútočnej reči od zamestnancov.

Angažovala sa aj vo vzdelávaní sestier, organizovala a viedla semináre a workshopy na skvalitnenie ošetrovateľskej starostlivosti v sociálnych službách, podieľala sa zavedení akreditovaného vzdelávania sestier, pravidelne publikovala v odborných časopisoch a zborníkoch.

Kosturíková získala aj niekoľko ocenení, medzi nimi Biele srdce v kategórii sestra v praxi aj v kategórii manažér.

Starká, ahoj, mám ťa rád

Deti Margity Kosturíkovej hovoria, že starostlivosť mala v sebe hlboko zakorenenú. Tak, ako sa starala o seniorov v centre v Likavke, starala sa o svoje deti aj svojich rodičov.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

„Keď som zažívala neľahké obdobie a plakala s ňou, tak sa ma vždy spýtala, prídem ja, alebo ty? Ona vždy našla spôsob ako prísť, ako to zvládnuť a čo povedať, aby mi bolo ľahšie,“ hovorí dcéra Monika.

Spomína si ešte na jeden spoločný zvyk. Vždy, keď odchádzala návšteva alebo rodina, jej mama vyšla na balkón a každému pri odchode kývala.

„Ona kývala a moje dieťa dole kričalo: Starká, ahoj, mám ťa rád!“

Janka Backová: Usmievavá milovníčka módy pracovala v nemocnici aj v domove dôchodcov

Zdravotná sestra Janka Backová do poslednej chvíle s úsmevom a plným nasadením pomáhala pacientom aj dôchodcom. Rodáčka z drobnej dedinky Horná Strehová, ktorá leží na polceste medzi Lučencom a Veľkým Krtíšom, si vraj pomoc ľuďom vybrala celkom prirodzene.

„Bola neustále plná elánu a ľudia sa okolo nej zhlukovali,“ hovoria jej kolegovia z interného oddelenia Všeobecnej nemocnice s poliklinikou vo Veľkom Krtíši.

Na oddelení pracovala od roku 2012. So staršími ľuďmi pomáhala aj v zariadení sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši na oddelení dlhodobo chorých.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

„Všade k nej mali vrúcny vzťah, lebo do každého kolektívu rýchlo zapadla,“ pripomínajú spolupracovníci.

Koronavírusu sa postavila sama od seba

Neprekvapilo ich, keď sa Janka Backová vlani v novembri presunula v nemocnici na urgentný príjem.

„Vždy chcela pomáhať a mohli ste sa na ňu stále spoľahnúť,“ hovoria k tomu, prečo sa postavila medzi zdravotníkov, ktorí sa stretávajú s korovírusom v prvej línii.

Nakazila sa. Zomrela 29. decembra. Janka Backová bola podľa riaditeľa kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Lukáša Kobera prvou známou obeťou koronavírusu spomedzi zdravotných sestier.

Bola aj držiteľkou ocenenia Biele srdce na regionálnej úrovni, ktoré za starostlivosť a ľudskosť v ošetrovateľstve a pôrodnej asistencii udeľuje komora. Jej prínos ocenila aj prezidentka Zuzana Čaputová pri spomienke na zdravotné sestry, ktoré podľahli koronavírusu.

Vyhadzovali krabice od módnych kúskov

Po Janke Backovej zostal manžel a dve deti. „A vytúžené vnúčatko, ktoré sa narodilo len pár mesiacov pred jej odchodom,“ smútia kolegovia.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

V nemocnici však zároveň s úsmevom spomínajú na vrúcny vzťah Janky Backovej k móde. Najradšej mala šatky, šály a topánky. Svoj šatník s obľubou rozširovala.

„Keď si nakúpila nové veci, zahadzovali sme od nich škatule, aby si ich manžel náhodou nevšimol,“ pripomínajú kolegovia so smiechom. „Nový šál zbadal až neskôr, priamo na Janke.“

František Šarišský: Slúžil, aj keď nemusel, koronavírusu podľahol za víkend

Všeobecný lekár pre dospelých František Šarišský bol z lekárskej rodiny. Aj jeho syn a ďalší traja príbuzní sú lekári.

„Celý svoj život obetoval medicíne a svojim pacientom, ale samozrejme aj rodine,“ poznamenal predseda subregionálnej lekárskej komory v Humennom a Medzilaborciach Milan Ivanco.

Šarišský pochádzal z Humenného, na východe Slovenska strávil celý život. Za doktora vyštudoval na lekárskej fakulte košickej univerzity. Ordinoval v Humennom, najskôr ako závodný lekár v Chemlone Humenné, neskôr ako obvodný lekár.

Ťahalo ho k pacientom, aj keď slúžiť nemusel

„V minulosti pôsobil ako vedúci lekár na stredisku. Bol obetavý, ľudský a milý a pozitívne pôsobil na pacientov. Nikdy nikoho neodmietol,“ povedali Šarišského spolupracovníci zo zdravotného strediska.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

„Všetci ho poznali ako príjemného a slušného človeka, ktorý bol priateľský a ochotne sa zúčastňoval nielen na pracovných, ale aj na priateľských stretnutiach, čo je v dnešných časoch už vzácna vlastnosť,“ dodal Ivanco.

Šarišský si podľa kolegov takmer vôbec nebral dovolenku. Aj keď už pre vek nemusel slúžiť v ambulantnej pohotovostnej službe, naďalej ordinoval.

„Aj v dôchodkovom veku ho to stále ťahalo k pacientom. Mnohí oveľa mladší lekári odmietli slúžiť. On však stále vládal, bol v celkom dobrej fyzickej aj mentálnej kondícii a svojich pacientov nechcel opustiť. Zodpovednosť a vedomie o dôležitosti jeho práce mali u neho prednosť pred osobným pohodlím,“ spomína Ivanco.

Covid ho zabil za dva dni

Ordinoval aj počas pandémie, hoci vo veku 73 rokov patril k rizikovej skupine. Ivanco opisuje, že Šarišský skončil, až keď sa u neho prejavili príznaky ochorenia covid-19.

Ochorenie potom malo veľmi rýchly priebeh. Ochorel náhle počas víkendu, mal problémy s dýchaním a v sprievode syna išiel do nemocnice. V piatok 16. októbra ešte podľa údajov Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska ordinoval, v nedeľu 18. októbra skonal v nemocnici v Humennom.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

„Stal sa obeťou choroby, ktorú aj dnes mnohí konšpirátori popierajú alebo zľahčujú. Mrzí ma, že sú medzi nimi aj kolegovia - lekári, ktorí takto vnášajú chaos do myslenia a vnímania pacientov. Prispievajú tak k zhoršeniu pandémie," poznamenal Ivanco.

"Neslúži to ku cti lekárov, ktorí padli za obeť tejto vážnej a nevyspytateľnej chorobe,“ dodal.

Jozef Horňák: Životy zachraňoval v armáde aj po odchode z nej

Jozef Horňák prezývaný Jou bol telom aj dušou Nitranom. Iným pomáhal najprv vo vojenskej uniforme, neskôr v plášti zdravotníka.

„Bol to skvelý chlap, kamarát, kolega a predovšetkým zdravotník, ktorý iným stále pomáhal,“ napísala Alena Pavlíková na sociálnej sieti.

Do vojenskej služby nastúpil Jozef Horňák v novembri 1992, v armáde celý čas pracoval ako zdravotník. Pôsobil prevažne v Nitre v protilietadlovej raketovej brigáde a v 12. mechanizovanom prápore.

Do zálohy odišiel po 18-ročnej službe vo februári 2010.

Odvtedy pracoval v nitrianskej nemocnici, kde strávil aj posledné mesiace života. V jednom zo slovenských epicentier nákazy sa staral o pacientov s covidom-19 na infekčnom oddelení, počas plošného testovania zase odoberal vzorky.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Nákaza koronavírusom sa uňho prejavila v decembri, chorobe podľahol o tri týždne.

Pýtal sa na kolegov, ktorí nastúpia do služby

Kolega Erik Záhorák si spomína, ako sa Jozef Horňák v nemocnici ešte pýtal, kedy do služby nastupujú ďalší kolegovia.

„Trošku sme sa rozprávali. Keď som mu pomáhal zdvihnúť sa na posteli a zmeniť polohu, všetko bolo fajn. Išiel som pomáhať k ďalším pacientom. Jozefovi sa o 10 či 20 minút stav zhoršil. Hneď pri ňom bola sestrička aj doktorka,“ opísal Záhorák na sociálnej sieti, ako sa stretli deň pred Horňákovou smrťou.

„Keď som večer opúšťal nemocnicu, vôbec som nerátal s tým, že by mohol Jozef prehrať svoj boj,“ dodal Záhorák.

Vojaci usporiadali zbierku

Jozef Horňák podľahol ochoreniu covid-19 o niekoľko hodín neskôr na Nový rok. Mal 47 rokov.

„Ťažko sa tomu verí, ešte ťažšie sa to píše... Opustil nás dlhoročný kamarát, kolega, vojak, zdravotník a strelec, ktorý v týchto dňoch pomáhal chorým na covid-19, kde nasadzoval život,“ napísali kolegovia.

Zostala po ňom manželka Erika a dcéra Ninka. Vojaci na podporu pozostalých zorganizovali finančnú zbierku.

Ján Čopák: Ostala po ňom prázdna ambulancia v okrese, kde je i tak málo lekárov

Boj s koronavírusom prehral aj všeobecný lekár Ján Čopák z Rožňavy. Zostala po ňom aj prázdna ambulancia v okrese, kde bol nedostatok lekárov už pred pandémiou.

„Len tí, ktorí ho poznali vedia, aká obrovská strata to je,“ napísala o 65-ročnom lekárovi jeho dcéra Katarína Čopáková na sociálnej sieti. Pripomína ho ako spievajúceho otca, milujúceho manžela, neuveriteľne skvelého lekára a najochotnejšieho priateľa.

„Ocko bolo vorkoholik, doktor telom i dušou. Toto bolo jeho hlavné hobby a okrem toho ešte hudba, keď hrával doma na klávesy a spieval. To bol jeho relax po náročnej robote,“ citoval druhú dcéru Janu denník Nový čas.

Reportérom denníka SME sa rodinu skontaktovať nepodarilo.

Ján Čopák po sebe zanechal dve deti a manželku Katarínu Čopákovú. Tá tiež pracuje v zdravotníctve, ambulanciu mala od manžela vzdialenú len niekoľko metrov.

Norbert Szedlák: Ľuďom pomáhal 16 rokov. Život nie je spravodlivý, hovoril

V záchrannej službe pracoval Norbert Szedlák 16 rokov, v poslednom období ako vodič-záchranár. Kolegovia ho volali Medikopter.

„Keď si prvýkrát obliekol záchranársku uniformu, povedal, že vyzerá ako zo seriálu Medicopters. Tak vznikla jeho prezývka,“ vysvetlil hovorca Záchrannej služby Košice Viktor Wurm.

Szedlák pôsobil na stanici v Kráľovskom Chlmci, ochoreniu covid-19 podľahol vo veku 46 rokov.

Držal hesla, že nič nie je nemožné. A občas realisticky konštatoval, že život nie je spravodlivý. Na túto jeho vetu si vraj spomenula aj záchranárska posádka, ktorá kolegu neúspešne oživovala 50 minút.

„Kolegovia naňho spomínajú ako na vždy usmiateho, zhovorčivého, spoľahlivého a ochotného pomáhať iným nielen v rámci práce, ale aj v osobnom živote,“ povedal Wurm.

Po Szedlákovi zostala manželka a dvaja synovia. Jeho kolegovia spolu so Slovenskou komorou zdravotníckych záchranárov a OZ Záchrana sa rozhodli zorganizovať finančnú zbierku pre rodinu.

Všetko o koronavíruse a ochorení COVID-19

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto

O jeden byt sa uchádza aj 60 záujemcov.


9 h
Policajti na zápase Trnava - Slovan.

Ako sa to mohlo stať a čo bude nasledovať.


Sportnet 33m
Generál Colin Powell

Colin Powell sa dožil 84 rokov.


2 h
Dole vodou so Samom Marcom

Mysleli sme to dobre, ale dopadlo to ako vždy.


17. okt

Neprehliadnite tiež

Pochod za reprodukčnú spravodlivosť iniciatívy Nebudeme ticho v Bratislave.

Lekári žiadajú parlament, aby za návrh nehlasovali. Prinesie zdravotné riziká, upozorňuje 220 z nich.


6m
Vvyšetrovateľ Pavol Ďurka.

Bývalý siskár sa zastrelil legálne držanou zbraňou.


42m

Archeológovia odkryli viaceré nálezy z nádvoria kaštieľa i jeho okolia.


1 h
Na snímke vpravo prezidentka SR Zuzana Čaputová počas prijatia stredoškolských medailistov.

Čaputová vyzdvihla, že naplno rozvíjajú svoj talent.


TASR 1 h
Skryť Zatvoriť reklamu