- Výbor pokračoval vo vypočúvaní kandidátov na špeciálneho prokurátora.
- Dnes sa na rad dostali Ján Šanta a Vasiľ Špirko.
- V pondelok výbor vypočul Petra Kysela a Daniela Lipšica.
- Všetkých štyroch kandidátov výbor odporučil.
- Voliť špeciálneho prokurátora by mal parlament na februárovej schôdzi.
Vypočutie kandidátov na špeciálneho prokurátora sme sledovali naživo (minúta po minúte)
Minútu po minúte sme ukončili. Ďakujeme za pozornosť.
16:20 Aj za Jána Šantu a Vasiľa Špirka zahlasovalo šesť poslancov. Znamená to, že výbor schválil všetkých štyroch kandidátov.
16:18 Petra Kysela aj Daniela Lipšica podporilo šesť poslancov.
16:18 Výbor ide hlasovať o každom kandidátovi jednotlivo.
16:08 Výbor má desaťminútovú prestávku, počas ktorej sa chcú poslanci poradiť. Následne budú o kandidátoch hlasovať. Ak by niektorého nepodporili, plénum by o ňom nemohlo hlasovať.
16:07 Ďalšie otázky na Špirka už nie sú, a tak sa vypočúvanie končí. Výbor však ešte bude o kandidátoch hlasovať.
16:05 Ak by špeciálnu prokuratúru viedol neprokurátor, tak nevedno, či by to bolo lepšie alebo horšie. Špirko tak odpovedá na otázku Vetráka, či by nebolo načase využiť novú možnosť, ktorú dáva zákon a na miesto po Dušanovi Kováčikovi by sa dostal niekto, kto dosiaľ nepôsobil ako prokurátor. Takým kandidátom je momentálne iba Daniel Lipšic.
„To, že je veľa prokurátorov na prokuratúre je podľa mňa prirodzené, lebo je to prokuratúra,“ hovorí Špirko. Kvôli znalosti prostredia, ale aj predošlej praxi si myslí, že pozíciu je potrebné obsadiť prokurátorom.
„Nehovoriac o tom, že z osobnostného hľadiska musí mať tento človek určitú autoritu medzi prokurátormi,“ pokračuje. Dodáva, že prokurátor často vníma inak situáciu v kauzách než advokát. Sám by sa vraj ako dlhoročný advokát nevedel transformovať do pozície prokurátora, ak by bol v opačnej situácii.
15:58 Susko sa pýta na spôsoby zatýkania ľudí, ktoré sú podľa neho v poslednom čase „dosť brachiálneho spôsobu“, najmä pokiaľ ide o ekonomickú, najmä korupčnú trestnú činnosť. Poukazuje, že takíto podozriví pritom nie sú páchateľmi násilnej trestnej činnosti, a tak je otázne, či by sa nemalo postupovať miernejšie.
Špirko hovorí, že ide o „čiastočne skreslený pohľad“.
„My ako prokurátori musíme vždy zvažovať všetky možnosti,“ hovorí Špirko. „Čo sa môže navonok zdať, že tam nič nehrozí, tak to tak v skutočnosti nemusí byť,“ dodáva.
Nemyslí si však, že by sa zásahy zneužívali alebo že boli zbytočne teatrálne.
15:44 Preraďovanie prokurátorov venujúcich sa potláčaniu extrémizmu na špeciálnej prokuratúre považuje Špirko za psedoproblém. Vznikol podľa neho len na základe nutného riešenia aktuálnej situácie, keď prokurátori riešiaci inú agendu nestíhajú, no tí, ktorí sa venujú extrémizmu, majú voľnejší režim. Zároveň však vraví, že túto agendu by zo špeciálnej prokuratúry nepresúval preč.
„Máme tu tri roky, keď kolegovia dosiahli určité úspechy,“ podotýka.
15:35 Dostál sa pýta na riešenie extrémizmu. Špirko má predstavu, že buď by sa zachoval súčasný stav, alebo by sa z oddelenia stal úsek, čím by došlo k zániku funkcie vedúceho tejto skupiny prokurátorov. Ktorá z dvoch alternatív by sa realizovala, by záležalo od počtu prokurátorov na špeciálnej prokuratúre.
15:32 Ak by došlo k obvineniu Roberta Fica či Roberta Kaliňáka, Špirko by namietal svoju zaujatosť len v jednom prípade, a to pri Kaliňákovi. V minulosti na neho podal aj trestné oznámenie a vyhlásil, že politik sa snaží o jeho diskreditáciu.
„Čo sa týka pána Fica, k tomu nemám absolútne žiadne dôvody zaujatosti či nezaujatosti. Nemal som s ním žiadny osobný ani mediálny kontakt. To, čo sa on vyjadruje do médií, je zrejme len otázka jeho politického exhibicionizmu,“ povedal Špirko.
15:27 Špirko si myslí, že traja prokurátori špeciálnej prokuratúry, ktorí mali v piatok tlačovku, sa mali viac vymedziť proti útokom Roberta Fica a Smeru, ktoré spochybňujú ich kroky v niektorých kauzách. Aj keď Špirko priamo nepomenoval, na čo presne naráža, poslanci Smeru aj zvyšku opozície v ostatných týždňoch spochybňujú viaceré obvinenia niekdajších funkcionárov či nominantov Smeru. Nazývajú ich politickými kauzami, pričom spochybňujú najmä to, že v nich pomáhajú vyšetrovateľom spolupracujúci obvinení.
„Pokiaľ dôjde k útoku na osobu prokurátora alebo na inštitúciu Úradu špeciálnej prokuratúry, mala by sa dať prokurátorom možnosť odkomunikovať a vysvetliť danú situáciu na zvrátenie a vyvrátenie dohadov,“ hovorí Špirko. Nepáči sa mu najmä to, že niektorí „opoziční poslanci“ hovoria o politických procesoch a zatváraní na objednávku. To vylučuje.
Za zvláštne považuje aj to, že inštitút kajúcnikov začali politici spochybňovať až teraz, hoci na Slovensku funguje už niekoľko rokov.
15:08 Pročko sa ide pýtať a začína poznámkou k Schlosárovi z ĽSNS. Ten sa pred chvíľou Špirka pýtal, či nie je pokrytecké, že ho navrhol poslanec OĽaNO Drdul, a teda má politickú nomináciu.
„Ktorý čestný človek by chcel s vami spolupracovať, pán Schlosár? Kto by vás chcel?,“ pýta sa Pročko a podotýka, že to vysvetľuje, prečo ĽSNS nenominovala žiadneho prokurátora.
15:00 Špirko hovorí o potrebe väčšie počtu prokurátorov na špeciálnej prokuratúre. Dopĺňanie stavu však považuje za zložité, keďže takíto prokurátori potrebujú bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné.
„U mňa bola naposledy previerka realizovaná deväť mesiacov,“ upozorňuje Špirko. „Neviem si predstaviť, ako by bola zabezpečená kontinuita,“ dodáva.
Myslí si, že previerky tak zdržiavajú prijímanie posíl na špeciálnej prokuratúre o niekoľko mesiacov. Vetrák mu pripomína zrýchlenie tohto procesu na NBÚ. Minulý rok trvalo preverovanie na stupeň prísne tajné v priemere 60 dní.
14:50 O Špirkovi je známe, že nedôveruje vyšetrovateľom NAKA a niektoré veci pri vyšetrovaní robil radšej sám. Už pol roka však bol na čele polície dočasný policajný šéf Peter Kovařík. Minulý týždeň ho do funkcie už vymenovali aj na stálo. Za ten polrok sa situácia nezlepšila?, pýta sa Vetrák.
„Je prezidentom polície, bol doteraz zastupujúcim prezidentom, ale NAKA je samostatný útvar,“ pripomína Špirko.
„Je tu nový prezident, ktorý sa bude snažiť zlepšovať činnosť NAKA, no ja poviem, že my na to čakáme už desať rokov. Nič iné nerobíme, len na to čakáme,“ pokračuje Špirko.
Hovorí, že výsledky činnosti prokuratúry sú vždy závislé od činnosti polície. Aj v súčasnosti však zatiaľ iba počúva o reorganizácii na NAKA, kde má iba dochádzať k presunom funkcionárov.
„Ale nikto si nevšíma a nerieši základné a triviálne problémy,“ vraví Špirko. Za príklad dáva jeden z prípadov, ktoré dozoruje. Vyšetrovateľ v ňom už rok len katalogizuje nejaké veci a k ničomu inému sa zatiaľ nedostal.
14:33 Špirko vysvetľuje, akým spôsobom došlo k tomu, že do voľby ho navrhol Drdul. Poslanec ho kontaktoval ešte 23. decembra a navrhol mu možnosť, že by ho nominoval za kandidáta.
„Bolo tesne pred sviatkami a povedal som mu, že sviatky si nechám pre seba a rodinu,“ hovorí Špirko s tým, že ešte nebol rozhodnutý. Vzápätí sa ho pýtala na zámer kandidovať aj Rada prokurátorov, no aj jej členom oznámil, že ešte nevie Drdul sa mu opätovne ozval začiatkom januára. Vtedy privolil.
„S pánom poslancom som sa stretol jedinýkrát v úvode januára, deň pred podaním podkladov. Neformálnym spôsobom sme sa asi hodinu porozprávali,“ hovorí Špirko. „Osobne sa s pánom poslancom nepoznám nijako inak,“ dodáva.
Zároveň nepozná podľa vlastných slov ani žiadneho súčasného či bývalého politika. V otázke známostí s politikmi si preto myslí, že vo výhode je najmä protikandidát Daniel Lipšiic.
14:24 Poslanec Dominik Drdul z OĽaNO sa pýta na kolúznu väzbu. Špirko poukazuje na to, že Trestný poriadok je podľa neho dostatočný, pretože stanovuje, že „väzba môže trvať iba nevyhnutnú dobu“.
Je však úlohou súdu, vyšetrovateľa či prokurátora, aby posudzovali, či je väzba opodstatnená alebo či dôvody pominuli.
„Druhá vec je, ako dochádza k aplikácii tohto zákona,“ vraví. Zároveň je na zváženie, či je má kolúzna väzba podliehať predlžovaniu. Vie si predstaviť aj dať možnosť súdom, aby presne stanovili, ktoré úkony majú prebehnúť počas trvania kolúznej väzby. Po ich realizácii by zanikla..
14:16 Špirko hovorí, že trestné oznámenie, ktoré podával pre kauzu súvisiacu s Kaliňákom a Počiatkom, generálna prokuratúra odmietla a zamietnuté boli aj jeho sťažnosti.
„Po zverejnení Threemy a poznatkov z nej zvažujem opätovné vyhodnotenie tohto v kontexte toho, čo som oznamoval,“ vraví Špirko.
Ako dopadlo vyšetrovanie samotnej kauzy nevie, pretože spis aj súvisiace kauzy, ktoré prepájal, mu odňali a dostala ich na starosti iná prokurátorka.
14:09 Dostál sa pýta, čím to je, že bývalým vojenským prokurátorom sa tak darí pri obsadzovaní pozícií. Boli nimi nielen Dobroslav Trnka či Dušan Kováčik, ale z tejto prokuratúry pochádza aj Ján Hrivnák či samotný Špirko.
Odpovedá, že presné dôvody nepozná, no Trnka sa podľa neho aj obklopil bývalými kolegami z prostredia vojenskej prokuratúry. Pripúšťa, že medzi vojenskými a civilnými prokurátormi bola aj nepísaná rivalita.
„Bolo aj cítiť na generálnej alebo špeciálnej prokuratúre, kto odkiaľ prišiel,“ vraví Špirko.
Samého ho na špeciálnu prokuratúru pôvodne zavolal Kováčik. Stretával ho však len sporadicky, možno raz za mesiac.
13:58 „Únik informácií je najväčším nedostatkom vyšetrovania,“ vraví Špirko. Problém sa prokuratúra podľa neho snaží riešiť a aj pri aktuálnych kauzách sa hľadá zdroj, cez ktorý by mohli informácie unikať. Nevylučuje však, že zo spisov vynášajú aj obhajcovia obvinených.
Aj sám zažil, že unikla zápisnica, ku ktorej mal prístup minimálny počet ľudí.
13:47 Špeciálna prokuratúra by mohla mať za ideálnych pomerov o niekoľko prokurátorov navyše, myslí si Špirko. Najväčší deficit ľudí dlhodobo vníma najmä na odbore korupcie.
„Nákladovosť na personálne výdaje sa pohybuje na úrovni jednej, dvoch, možno troch vratiek DPH,“ upozorňuje Špirko. Hovorí, že práve na takýchto veciach sa odčerpávajú najväčšie objemy finančných prostriedkov štátu.
13:39 Vyšetrovacie oddelenie prokuratúry, ktoré Špirko chce zriadiť, by mohlo mať asi sedem vyšetrovateľov a možno dvanásť operatívcov.
„Ak by sme ho mali, vieme si odkontrolovať plynulosť výkonu vyšetrovacích činností,“ vraví Špirko.
13:32 Špirko vysvetľuje, akú ma predstavu o novom oddelení vyšetrovania, ktoré by chcel zriadiť na špeciálnej prokuratúry. Tvrdí, že analytické oddelenie by malo fungovať na každej prokuratúra. Najmä v súčasnosti, keď je kriminalita sofistikovaná. Prepájanie káuz a rôznych skutkov podľa neho dosiaľ nefungovalo a nedarilo sa vnímať širšie súvislosti, napríklad kto každý profitoval z rôznych finančných podvodov.
„Preto by analytika mala mať neoddeliteľné zastúpenie na každej prokuratúre, nevynímajúc špeciálnu prokuratúru,“ vraví Špirko. Zákon to podľa neho umožňuje, keďže aj dnes je možné zriadiť poradný orgán prokuratúry.
13:28 Vnútorný život prokuratúry dospel po zadržaní Dušana Kováčika do novej fázy, tvrdí Špirko. To, čo sa dialo v minulosti, sa podľa neho už ani nemôže udiať. Prokurátori by niečo také už viac neakceptovali, tvrdí Špirko.
Šeliga reaguje, že sám sa v minulosti systému postavil, no nič nedosiahol. Pýta sa preto, ako nanovo nastaviť systém, aby sa niečo podobné už neopakovalo.
„Trochu treba rozšíriť toto vnímanie,“ vraví Špirko. „Okolnosti, ktoré pri mne boli, nenastali na špeciálnej prokuratúre, ale mimo nej,“ vraví Špirko. Naráža pri tom na svoje problémy, do ktorých sa dostal pri prešetrovaní kauzy súvisiacej s Robertom Kaliňákom a Jánom Počiatkom. Vzápätí čelil vyhrážkam, neskôr diciplinárnemu stíhaniu.
13:22 Šeliga sa pýta na predstavu Špirka o úlohe prokurátorov v budúcnosti. Má totiž pocit, že Špirko hovorí na rozdiel od ostatných kandidátov o potrebe tvrdšieho dozoru v kauzách a chcel by zriadiť napríklad aj nový analytický útvar prokuratúry.
Špirko vysvetľuje, že riadenie prokuratúry z najvyšších miesto doteraz fungovalo spontánne a svojvoľne.
„Treba stanoviť jasné pravidlá riadenia nadriadeného prokuratúra a špeciálneho prokurátora,“ vraví Špirko.
13:14 Špirko hovorí, aké je dôležité pozrieť sa na eurofondy či veľké IT zákazky, pretože práve na tých parazitujú mnohí ľudia a štát tým prichádza o veľké finančné prostriedky.
Súvisiaci článok Špeciálny prokurátor žiada potrestanie Špirka za vystúpenie pred novinármi Čítajte „Iba ten, kto pozná nedokonalosti systému a tento stav si uvedomuje, vie tento stav zlepšiť,“ hovorí Špirko.
Dodáva, že jeho ambíciou je aj obnoviť pozíciu a rešpekt špeciálneho prokurátora.
13:10 Jeden z členov ústavnoprávneho výboru, Rastislav Schlosár z ĽSNS nie je na vypočúvaní, pretože sa momentálne nachádza na policajnom prezídiu. Prišiel naň aj so svojím advokátom Tomášom Rosinom. V akej veci tam je, nechcel povedať.
13:09 Špirko sa poslancom predstavuje. Hovorí, že ako prokurátor sa špecializuje na ekonomickú kriminalitu, najmä na korupčnú trestnú činnosť. Na prokuratúre je dvadsať rokov.
13:04 Zasadnutie výboru po prestávke pokračuje. Na rade je posledný kandidát, Vasiľ Špirko.
11:34 Šéf výboru Milan Vetrák vysvetlil slabú účasť poslancov na utorkovom vypočúvaní. Z celkovo dvanástich členov sa štyria poslanci „ospravedlnili z pandemických zdravotných dôvodov“.
„Ďalší dvaja prídu poobede,“ avizuje Vetrák.
Vysvetľuje tým najmä situáciu, keď pri vypočúvaní Šantu boli prítomní miestami len piati zákonodarcovia. Aj avizovaná poobedná účasť niektorých je dôvodom, prečo sa vypočúvanie Špirka nezačne pred 13-tou hodinou, hoci Šanta už skončil.
11:22 Ďalšie otázky na Šantu už nie sú. Výbor bude mať prestávku do 13-tej hodiny, po ktorej príde na rad Vasiľ Špirko.
11:18 Šanta hovorí, že so Žilinkom sú osvedčený tandem. V pozícii špeciálneho prokurátora by s ním teda nemal problém vychádzať.
Šanta spomína, že Žilinku ešte v roku 2005 volal, aby mu robil zástupcu, neskôr sa to obrátilo a sám robil zástupcu Žilinkovi a napokon v súčasnosti nastúpil Šanta na uvoľnené miesto po Žilinkovi
„Nikdy medzi nami nevznikol ľudský ani profesný problém,“ dodal Šanta.
11:15 Dostál sa pýta, ako dôležitý je pre Šantu boj s extrémizmom.
„Je to závažný spoločenský problém, najmä preto, že sa šíri neobmedzene rýchlo najmä sociálnymi sieťami. A je to aj prakticky nekontrolovateľný problém,“ hovorí Šanta.
Dodáva, že viem, kam Dostál otázkou smeruje. V predošlých dňoch totiž hovoril o tom, že najmenej závažné prečiny týkajúce sa extrémizmu, napríklad nastriekanie svastiky na budovu alebo extrémistické tetovanie, by v budúcnosti nemusela riešiť špeciálna prokuratúra.
„Momentálne v tom nevidím najmenší problém, reorganizácia vedie k tomu, aby sa všetky tieto veci zvládali,“ vraví Šanta.
10:59 Susko sa pýta na podmienky vo väzniciach, napríklad umiestňovanie obvinených v celách samostatne, či na dĺžku kolúznej väzby.
„Táto otázka patrí medzi najväčšie výzvy súčasnosti. Je to jedna z horúcich tém do ďalšej diskusie,“ hovorí Šanta.
Problém má podľa neho dve roviny – posudzovanie dôvodov väzby a tiež podmienky, v ktorých sú obvinení vo väzniciach.
„Tohto dôvodu väzby (kolúzneho, keď hrozí ovplyvňovanie, pozn. red.) sa nemôžeme zbaviť ani ho eliminovať,“ upozorňuje Šanta. Spomína bohaté skúsenosti s marením trestného stíhania, ktoré majú deštrukčný vplyv na trestné stíhanie.
„Vidím však priestor na určité zjemňovanie podmienok výkonu väzby, najmä pokiaľ ide o možnosti vychádzok či kontaktu s príbuznými,“ dodáva Šanta.
Svedkov, ktorí sú na slobode a hrozí ich ovplyvňovanie, treba podľa neho čo najrýchlejšie vypočuť, aby potom obvinení neboli za mrežami zbytočne alebo zbytočne dlho.
10:47 Šanta hovorí o tom, ako sa politici ako Robert Fico cielene vo verejnosti snažia spochybniť spolupracujúcich obvinených a dôvodnosť niektorých stíhaní. Prokurátor hovorí o útokoch, ku ktorým sa radšej nevyjadruje.
Hovorí aj o absurdnosti vecí, ktoré tvrdila dnes už obvinená krajská prokurátorka Katarína Kučerková. Tvrdila, že na jej manžela, vyšetrovateľa NAKA Mariana Kučerku tlačili prokurátori Ondrej Repa a Michal Šúrek. Kučerka je ešte od vlani väzobne stíhaný v kauze Judáš, pričom podľa Kučerkovej na neho prokurátori tlačili spôsobom, že bude vo väzbe „srať krv“ a žiadali ho, aby sa priznal.
„Neviem si predstaviť, prečo by to prokurátori robili. Veď sami by sa vystavili trestnému stíhaniu,“ hovorí Šanta.
Dodáva, že v súčasnosti si prokurátori dvakrát rozmyslia, čo povedia a urobia, aby si k tomu niekto čosi nepridal a neznásobil to.
10:30 „Čo si myslíte, prečo tu nie sú smeráci?,“ pýta sa Pročko. Počas Šantovho vystúpenie totiž väčšina poslancov výboru nie je prítomná, vypočúvajú ho len piati členovia výboru.
„Tak to absolútne neviem. Možno sa ma niekto bojí,“ reaguje s úsmevom Šanta.
10:27 Pročko sa pýta, čo bude Šanta robiť, aby ľudia začali veriť prokuratúre. Nabáda Šantu, aby odpovedal ľudsky, nie ako typický prokurátor.
„Komunikujme, komunikujme, vysvetľujme si,“ hovorí Šanta s tým, že najviac mu prekáža skrývanie sa.
Reaguje aj na otázku, či je pravda, že je v pracovnom kontakte nepríjemný. Prokurátor hovorí, že nemá rád nepripravených policajtov a nebýva príjemný ani na pojednávaniach, kde musí byť tvrdý. Podotýka však, že v médiách je obľúbený, pretože komunikuje o všetkom otvorene.
10:24 Pýta sa poslanec Jozef Pročko. Zatiaľ má záujem položiť otázku ako jediný z publika, teda z poslancov, ktorí nie sú priamo členmi ústavnoprávneho výboru. „Nie je tu elita národa,“ podotýka Pročko. Naráža tým na poslanca Smeru Ľuboša Blahu, ktorý sa v pondelok do vypočúvania zapájal veľmi aktívne a došiel do konfliktu nielen s kandidátmi, ale najmä s inými členmi výboru.
„Ešteže ste tu vy, pán Pročko,“ nadväzuje Šanta na Pročkovu poznámku.
10:03 Poslanec Smeru Boris Susko sa vracia k Šantovej motivácii kandidovať. Pripomína mu, že len nedávno kandidoval za generálneho prokurátora, pričom ho vo voľbe napokon nepodporil ani poslanec Juraj Gyimesi z OĽaNO, hoci ho práve on pôvodne nominoval.
Šanta hovorí, že na neho doľahol spoločenský tlak na zmenu, ktorý je v súčasnosti a pripomína, že tentoraz ho nominovali až tri subjekty. Kandidatúru dlho zvažoval.
„Z môjho pohľadu nie je dôležitá forma, ale obsah. (...) Plusy a mínusy posúďte vy,“ vraví Šanta.
9:55 Dostál aj Juraj Šeliga sa ďalej pýtajú Šantu na plánovanú zmenu v začlenení protiextrémistického oddelenia na špeciálnej prokuratúre. Šanta opakuje, že nejde o nič radikálne, „len sa toto oddelenie stáva súčasťou odboru všeobecnej kriminality“.
Šeliga žiada vysvetlenie, čo to teda v praxi znamená a aké to bude mať dopady.
Odpoveďou je, že extrémizmus na špeciálnej prokuratúre bol doteraz priamo podriadený špeciálnemu prokurátorovi. Po novom by malo toto oddelenie podliehať šéfovi nadradeného odboru.
„Vymykalo sa doteraz bežnému riadeniu,“ vysvetľuje zamýšľanú zmenu Šanta s tým, že by chcel len urobiť poriadok v systéme riadenia.
Šanta však „absolútne vylučuje“, že by boli zmeny motivované osobnými anymozitami voči prokurátorovi Tomášovi Honzovi, ktorý vedie protiextrémistické oddelenie.
9:40 Šanta odpovedá aj na otázku riešenia extrémizmu, ktorú chce generálny prokurátor Maroš Žilinka upraviť a dnes samostatné oddelenie spojiť s iným, zameraným na terorizmus. Šanta vysvetľuje, že aj on bol súčasťou pracovnej skupiny, ktorá Žilinkovi pomohla s prípravou návrhu novej organizačnej štruktúry.
Súvisiaci článok Keď začal boj s extrémizmom prinášať výsledky, prokuratúra ho ide oslabiť Čítajte Hovorí, že v žiadnom prípade nie je cieľom oslabovať boj proti extrémizmu.
„Cieľ je zefektívniť a zoptimalizovať činnosť prokuratúry, aby sme boli rovnomerne vyťažení,“ vysvetľuje Šanta.
Spomína, že bežní prokurátori na špeciálnej prokuratúre majú pridelené desiatky až stovky zväzkov, no prokurátori riešiaci extrémizmus majú toho podstatne menej.
Dostál sa pozastavuje nad tým, že Žilinka ešte ako kandidát na generálneho prokurátora neavizoval takúto zmenu a prezentoval, že zachová samostatné oddelenie boja proti extrémizmu.
Dostál patril k skupine 26 poslancom, ktorí sa postavili proti zámeru zrušiť samostatnosť oddelenia.
9:34 Začínajú otázky. Ako prvý sa pýta Ondrej Dostál z SaS. Pýta sa na rozdiel v kandidatúre Šantu za generálneho a špeciálneho prokurátora.
„Po dlhom dlhom váhaní, či do toho ísť. Podstatný moment bol ten, že túto výzvu vnímam ako poslednú v živote vzhľadom na vek a dĺžku funkčného obdobia, sedem rokov,“
9:31 Každú zmenu dozorového prokurátora v nejakej kauze, ktorú robí špeciálny prokurátor, treba podľa Šantu riadne odôvodňovať.
„Ak bude chcieť zmeniť a vec prideliť niekomu inému, musí to urobiť na základe písomného opatrenia. Aby takáto zmena spisu bola celkom jasne zaznamenateľná a bolo jasné, prečo sa tak stalo, kedy sa tak stalo a za akých okolností,“ vraví Šanta.
Do budúcnosti ráta aj so zavedením elektronického spisu.
9:27 Špeciálny prokurátor by mal podávať minimálne raz za polrok podrobnú správu o svojej činnosti, hovorí Šanta. Sám by s tým vraj nemal problém.
"Médiám som veľmi otvorený, naklonený a ústretový," vraví.
9:25 Každý prokurátor má podľa Šantu v krvi dôslednosť preskúmavania uznesenia o začatí stíhania či o návrhu na väzbu.
Väčšiu pozornosť však podľa neho treba venovať stíhaniu právnických osôb, čo je pomerne nedávna možnosť, ktorú zákon ponúka od júla 2016.
Treba sa tiež naučiť pracovať so zaisťovaním veci či majetku, nabáda Šanta.
9:21 „Práve včera minulo 30 rokov, čo som nastúpil do rezortu prokuratúry,“ začína svoje vystúpenie Šanta.
„Začínam poslednú štvrtinu svojho profesijného života a určite to bol jeden z momentov, ktorý zohral významnú úlohu, prečo som súhlasil s kandidatúrou,“ pokračuje.
V krátkosti sumarizuje svoje pracovné tempo a prípady, ktorými sa ako prokurátor zaoberá. Hovorí, že za uplynulé roky nadobudol prehľad o tom, čo sa robilo zle a v čom boli medzery.
9:14 Druhý deň vypočúvania sa začína. Opäť prebieha v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu. Pred ústavnoprávny výbor predstúpi ako prvý Ján Šanta, ktorého si poslanci vypočuli naposledy ešte v novembri, vtedy ako kandidáta na generálneho prokurátora. Predbežne na 13-tu hodinu je plánovaný výsluch Vasiľa Špirka.
