Vianoce strávila v Rakúsku, v nemocnici s klientom, o ktorého sa starala. Pre pandémiu pri ňom zostávala oveľa dlhšie obdobia, nemala sa s kým striedať. No hoci videla, že viaceré jej kolegyne zomreli na covid, bála sa viac o klienta než o seba.
Svidníčanka VIERA KUNDRIKOVÁ, ktorá vyhrala pred pár rokmi vo Viedni ocenenie Opatrovateľka so srdcom, hovorí o tom, že sa jej klient cítil vo Svidníku ako doma, prečo je po slovenských opatrovateľkách v Rakúsku stále dopyt aj prečo napriek zložitému fungovaniu počas korony chce naďalej pracovať.
Práca opatrovateľky staršieho nevládneho človeka, navyše v cudzej krajine, kde človek neovláda dokonale jazyk, nie je ľahký chlebíček. Mali ste niekedy pocit, že by ste najradšej zutekali?
Sú také chvíle. Napríklad raz na Vianoce sa mi stalo, že som plánovala ísť domov, ale nešla som, lebo opatrovateľka, ktorá ma mala vystriedať, neprišla. S rodinou ste len cez videohovor. No viete, že ten človek je na vás odkázaný, a tak to musí byť.
Teraz počas korony som bola pri klientovi tri mesiace nepretržite, 24 hodín denne. Hocikto to nezvládne. No ja som vedela, že ujo ma potrebuje a robila som to aj kvôli nemu.
Keď ste prvýkrát išli opatrovať do Rakúska, mali ste nejaké skúsenosti?
Som vyučená krajčírka, no keď prišli čínske obchody, už sa menej šilo na zákazku, tak som si povedala, že opatrovateľstvo vyskúšam. Starala som sa predtým o svokru, ktorá mala amputovanú nohu, takže som vedela, o čom to je.
Išla som, keď už boli deti veľké, tak mi bolo ľahko odísť. Sú ženy, ktoré musia deti nechať doma, tým musí byť veľmi ťažko.
Najprv som sa v Rakúsku starala o dedka, ktorý bol zlatý, aj keď jeho príbuzní ma trochu využívali. Mali hotel, kde som musela ráno odrobiť tri hodiny, kým dedo spal.
Nepáčilo sa mi to. Prečo by som mala v hoteli umývať riady alebo upratovať, keď som tam kvôli dedovi? No bola som neskúsená, nevedela som dobre po nemecky a nevedela som sa brániť.
Po roku dedko zomrel a potom som sa starala osem a pol roka o pána, ktorý bol zlatý.
Ako do vašej práce zasiahol covid?
Vlani pätnásteho marca mi zavolala opatrovateľka, s ktorou sa striedame: "Budú zatvárať hranice, príď, ja mám doma malé deti!" Chcela som si objednať auto, no odrazu zakázali dopravu cez hranice.
