BRATISLAVA. "Nie je to už to klasické šťastné decko, ktoré chodilo do školy. Už tak nežiari," hovorí o svojej jedenásťročnej dcére Táňa Očková. Z jednotkárky a dvojkárky sa za jeden rok stala trojkárka, aj to len "s odrenými ušami".

Šiestačka z Kysuckého Nového Mesta je doma desať mesiacov. Triedu pre pandémiu zavreli pri prechode na druhý stupeň základnej školy - v piatom ročníku.
Na jeho konci by žiaci mali rozumieť aj textu, ktorý je doplnený tabuľkami, grafmi či diagramami. Je to základ, aby neskôr človek porozumel napríklad zmluve, ktorú podpíše, či akémukoľvek textu podporenému číselnými údajmi.
Šiestačku škola cez počítač nebaví, odrazu má problém sústrediť sa, prišla aj o rozptýlenie na obľúbených predmetoch - telesnej a výtvarnej výchove. Problémy začína mať aj s násobením.
„Na hodine matematiky sa raz zdvihla a šla pozerať televíziu do obývačky. Keďže má učiteľka na obrazovke počítača ďalších dvadsať malých okienok s tvárami detí, ani si to nevšimla," hovorí Očková. "Keď nie je v triede s učiteľkou, nemotivuje ju to, nie je v strehu, že ju môžu vyvolať, nesústredí sa.“
“Nie je to už to klasické šťastné decko, ktoré chodilo do školy. Už tak nežiari.
„
Slovensko sa koncom januára stalo vo svetovom porovnaní organizácie UNESCO piatou európskou krajinou s najdlhšie zatvorenými školami. Dohromady v triedach deti chýbali 28 týždňov.
V Česku boli žiaci doma 29 týždňov, v Poľsku a Maďarsku 26 týždňov a v Rakúsku 18.
Rebríček sledoval čiastočné aj úplné zatváranie škôl od vlaňajšieho februára, s výnimkou prázdnin a štátnych sviatkov.
Následky odstrihnutia detí a tínedžerov od rovesníkov a vzťahov v triede môže časť z nich pociťovať aj po rokoch.
Ovplyvniť môžu ich schopnosť nadviazať nové vzťahy - partnerské či kamarátske, ale aj výkonnosť a sebavedomie v ďalšom štúdiu či dokonca zamestnaní, upozorňuje psychológ internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro.