Odhadom 20 percent detí v spoločnosti má poruchy emócií a správania. Ľuďom sú známe podľa toho, že si s nimi dospelí nevedia poradiť - sú smutné, nepozorné, majú výbuchy zlosti.
Práve táto skupina detí môže byť pri návrate do bežného života riziková, upozorňuje psychologička Andrea Madarasová Gecková.
U časti detí sa mohli počas roka atmosféry strachu a obáv z pandémie vypestovať fóbie z kontaktu z ľudí.
Pre piataka znamená rok strávený doma desatinu jeho života. Ako ho taký dlhý čas v izolácii zmení?
Je to ako opýtať sa, ako rybu zmení život bez vody. Zmení ho to vo všetkom. Pre dieťa od desiatich do sedemnástich rokov je skupina jeho rovesníkov priestor, kde sa odohráva jeho vývin. Skúša si s nimi spoluprácu, súperenie a všetky sociálne zručnosti, ktoré budú určujúce pre jeho ďalší život.
Deti prežili v minulosti vojnu aj hladomor, a mnohé z nich to zvládli. O takých deťoch, ktoré majú doma dobré zázemie a aj ťažká situácia ich dokáže v konečnom dôsledku posilniť, sa nemusíme baviť. Budeme tu však mať skupinu možno dvadsiatich percent detí, ktoré návrat z izolácie nezvládnu bez našej pomoci.
Ovplyvní pandémia a izolácia deti natoľko, že z nich vyrastú iní ľudia, akými by mohli byť za normálnych okolností?
Určite budú iné.
