„Srdce slovenského národa v tomto boji je na strane nemeckého vojaka. Nesmieme sa dať zmýliť vedľajšími momentmi, naše oči, naše mysle musia byť uprené na jediný cieľ, k víťazstvu nad spoločným nepriateľom európskej kultúry.“
Bolo nedeľné popoludnie 11. júna 1944 a vo Zvolene privítali vysokú honoráciu. Predtým bola v Martine a Kremnici, politici rečnili pred nastúpenými gardistami a miestnymi pohlavármi Hlinkovej strany. Gardisti práve končili kurzy v okresných školách a noví frekventanti stáli zoradení v čiernych uniformách.
Prejav predniesol podpredseda vlády, minister vnútra a veliteľ Hlinkovej gardy Alexander Mach, radikál raziaci pronacistické smerovanie politiky a zodpovedný za deportácie Židov aj gardistické excesy. V tú nedeľu, keď chválil Hitlera a hlásal vieru vo víťazstvo tretej ríše, už pritom nacisti ustupovali na všetkých frontoch a Spojenci sa vylodili v Normandii. Režim bol v hlbokej kríze a do vypuknutia Slovenského národného povstania zostávalo zopár týždňov.
Na tribúne stál aj Jozef Cíger Hronský, ktorý absolvoval s Machom turné po slovenských mestách. Aj sám prehovoril ku gardistom. Autor Smelého zajka, Budkáčika a Dubkáčika aj Troch kozliatok hovoril podľa dobovej tlače „o veľkých kultúrnych možnostiach, ktoré slovenskému národu zabezpečuje skutočnosť slovenského štátu“.
Známy spisovateľ a vtedajší šéf Matice slovenskej podporoval po celý čas totalitný režim, ktorý sa dopúšťal zločinov proti ľudskosti. O tom sa však na pamätných tabuliach, ktoré mu odhaľuje Matica slovenská, nepíše. Jedna taká visí aj na kremnickej základnej škole.
Historik Karol Hollý pri tabuli na kremnickej škole. (zdroj: Marko Erd)Hodný iba chvál?
„Bolo pre mňa prekvapením, keď som zistil, že Jozefovi Cígerovi Hronskému odhalili už druhú pamätnú tabuľu na základnej škole v Kremnici, pričom v meste už jedna visí. Tak som sa pýtal, či je Jozef Cíger Hronský hodný iba chvál? Myslím si, že nie,“ hovorí historik Karol Hollý z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Hollý žije pri Kremnici a profesionálne sa venuje slovenskému národnému hnutiu na prelome 19. a 20. storočia. Nie je jediný, kto verejne upozornil na kontroverznosť známeho spisovateľa.
Kremnický múzejník Daniel Haas Kianička na to v súvislosti s osadením pamätnej tabule upozornil aj pred troma rokmi v časopise Kremnický letopis:
„Hronský sa usiloval pracovať na rozvoji slovenskej kultúry, niekedy to však, žiaľ, bolo na úkor iných etník. Nikdy sa neznížil k primitívnym nenávistným prejavom, bol však do takej miery v zajatí myšlienky 'blaha národa' a 'národnej čistoty', že nedokázal pripustiť, že vojnová Slovenská republika bola totalitným štátom otrocky závislým na nacistickom Nemecku.“
Pamätnú tabuľu na budove Základnej školy Pavla Križku v Kremnici odhalili 17. marca 2016. Kianičkov kritický článok na nej nič nezmenil a ďalej visí na svojom mieste.
Tento rok v mestských Kremnických novinách vyšiel aj oslavný článok o spisovateľovi pri príležitosti jeho 125. narodenín.
