BRATISLAVA. Majú ťažko poškodené pľúca covidom-19. Ich jedinou šancou je, že ich dajú na umelú pľúcnu ventiláciu. Najlepšie na vysokoprietokovú, ktorá je najlepšou umelou pľúcnou ventiláciou dostupnou v našich nemocniciach.
Keď sa pacient na ventiláciu dostane, má najvyššiu šancu, že infekciu koronavírusom prežije. Počas druhej vlny pandémie covidu sa však pravdepodobnosť prežitia na ventiláciách veľmi líšila v závislosti od nemocnice. Niekde zachránila život viac ako ôsmim pacientom z desiatich, inde len slabú polovicu.
Kompletnú štatistiku úmrtí na umelých pľúcnych ventiláciách za jednotlivé nemocnice sa denníku SME nepodarilo získať, lebo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) je neposkytlo z dôvodu ochrany štatistickej dôvernosti.
Napriek tomu niektoré z najväčších a špecializovaných nemocníc údaje o úmrtnosti poskytli. SME ich oslovilo 42, údaje poskytlo len osem z nich. Aj v nich však vidno veľké rozdiely v úmrtnosti na ventiláciách.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že vyššiu úmrtnosť na nich mali, aj keď nie vždy, koncové nemocnice, do ktorých boli presúvaní najťažší pacienti z regionálnych nemocníc. Medzi koncové nemocnice patria najmä univerzitné a fakultné.
Jeden z najväčších odborníkov u nás na vysokoprietokové ventilácie anestéziológ Pavol Török z Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych ochorení (VÚSCH) v Košiciach vraví, že pod rozdielnu úmrtnosť sa podpísala aj rôzna schopnosť pracovať s ventiláciami.
Nepriamo z toho vyplýva, že prežitie ťažko chorého pacienta na ventilácii závisí aj od toho, do akej nemocnice sa dostane.
