BRATISLAVA. Nemali ani také základné veci, ako sú šampón alebo prací prášok. Chýbali aj dámske hygienické vložky.
Štát do hromadnej karantény zo dňa na deň vlani na jar zavrel v podtatranskej obci Žehra viac ako dvetisíc ľudí. Policajnou páskou s vojenským dozorom oddelil od ostatných rómsku osadu a sídlisko Dreveník.
Zásoby hygienických potrieb v dvoch malých obchodoch sa vždy rýchlo vypredali. Kto práve nemal peniaze alebo býval ďalej od obchodu, mal často jednoducho smolu.
"Deti chodili špinavé, nemali sme detský šampón, nemali sme s čím prať. Nebolo to dobré," hovorí o začiatkoch viac ako mesiac trvajúcej karantény 39-ročná obyvateľka Žehry Eva Pechová. V karanténe ostala s ročným synom a ďalšími desiatimi deťmi.
Štát uzavrel Rómov vrátane desiatok malých detí či chronicky chorých. Bez jasného plánu, ako dlho izolácia potrvá. Za páskou pritom skončili všetci bez rozdielu - s pozitívne testovanými zavreli aj tých, ktorí sa s nakazenými ani nestretli.
Ponúkli im síce potravinové balíčky, ktoré si mohli odkúpiť za 15 eur, no problém bol spočiatku aj s nimi. Pre mnohopočetné chudobné rodiny boli často príliš drahé, alebo, ak si aj rodina chcela kúpiť hneď dva alebo tri, zrazu mala doma šesť kíl cibule. Potraviny v balíkoch boli totiž najprv predpísané.
S potravinami a zásobami potom začali pomáhať ľuďom známi mimo karantény, časť potravín pre rodiny s deťmi zabezpečila aj splnomocnenkyňa pre rómske komunity a pomáhali aj rómski asistenti.
“Z ohrozenej skupiny sa zrazu stala riziková.
„
Niektorí Rómovia v takto nariadenej karanténe v Žehre ostali dlhých 52 dní. "Už to viac nechceme zažiť," hovorí Pechová.
"Z ohrozenej skupiny sa zrazu stala riziková," hovorí riaditeľka organizácie Zdravé regióny Táňa Hrustič, ktorá pomáhala priamo v teréne.
"Namiesto toho, aby sa riešilo, ako zastaviť šírenie v rámci komunity a ako efektívne pomôcť rodinám a jednotlivcom v karanténe, sa opatrenia zameriavali najmä na to, ako zabrániť šíreniu choroby von. A to tak, že sa celá uzatvorila a obmedzil sa pohyb obyvateľov mimo nej," dodáva.
Iba dva kilometre od vylúčenej žehrianskej rómskej komunity pritom v tom istom čase platili pre majoritu úplne iné pravidlá. Obyvatelia jasne vedeli, že ak majú pozitívny test, karanténa sa pre nich skončí po 14 dňoch. Ak aj boli v kontakte s pozitívne testovaným, keď sa im neobjavia príznaky, doma budú maximálne desať dní.
Aktuálne je v Žehre zaočkovaných len 11 percent obyvateľov a spišskonovovesský okres, pod ktorý obec spadá, prechádza v covid automate do čiernej farby.
Štát si dosiaľ so selektívnym zatváraním celých rómskym komunít neporadil, hoci na to začiatkom tohto roka upozorňovala aj ombudsmanka Mária Patakyová. Slovensko bolo totiž jedinou krajinou Európskej únie, ktorá v karantenizácii pokračovala aj v druhej vlne.
