Agresivita ľudí sa stupňuje, Kollárove vyjadrenia sú nebezpečné
Štátne pozemky v národných parkoch by sa mali presunúť pod správu ochranárov, mala by sa v nich obmedziť ťažba dreva a zvýšiť ochrana prírody. Počíta s tým návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny z dielne ministerstva životného prostredia.
Reforma národných parkov priniesla odpor regiónov, ktoré sa obávajú o pracovné miesta. K ich náladám sa pridali aj niektorí politici, napríklad predseda Sme rodina Boris Kollár. Pred pár dňami sa dohodol ústupok, ktorého výsledkom je zmiernenie reformy.
Pod Štátnu ochranu prírody prejdú k 31. marcu 2022 len dva národné parky, v ktorých už prebehla zonácia - Slovenský raj a Pieniny. V ostatných národných parkoch prejdú pod ochranárov len územia v 4. a 5. stupni ochrany.
„Reforma mala byť spätá s konkrétnymi projektmi v regiónoch, ktoré mali byť už v tomto čase nachystané. Postaviť sa mala v národnom parku napríklad škola v prírode, interaktívne informačné centrum a mali sa už školiť ľudia, ktorí by v národnom parku pracovali. Ak by ľudia videli tieto projekty, skôr by uverili, že nejaká alternatíva k súčasnému stavu existuje,“ tvrdí v rozhovore pre INDEX Erik Baláž.
Do Číny Innovatrics nepustia
Slovenská firma Innovatrics, ktorú pred pätnástimi rokmi založil Ján Lunter mladší, patrí medzi najlepšie príklady slovenského high-tech exportu.
Známa je referenciami v krajinách Afriky a juhovýchodnej Ázie, kde jej technológie na rozoznávanie odtlačkov prstov umožnili tamojším vládam organizovať voľby. Slováci sa s produktmi Innovatricsu môžu stretnúť napríklad v bankách pri otváraní účtu na diaľku pomocou naskenovania občianskeho preukazu a selfíčka z mobilu.
V prvom ročníku biznis ceny FéliX, ktorú zorganizovali INDEX a Slovenská sporiteľňa, získal Innovatrics ocenenie v hlavnej kategórii za úspešný podnikateľský príbeh.
Všetci pacienti na covidovom oddelení sú nezaočkovaní
Okres Nové Mesto nad Váhom je podľa COVID automatu opäť v čiernej farbe. Nemocnicu s poliklinikou v Novom Meste nad Váhom ešte začiatkom roku reprofilizovali na covidovú nemocnicu, momentálne je tam pre covidových pacientov vyhradené jedno oddelenie.
Primárka interného oddelenia Jana Danková však poukazuje na to, že už zriadenie tohto oddelenia obmedzilo zdravotnú starostlivosť necovidovým pacientom. Viac prezradila v rozhovore.
Poľskí lekári zrejme nemali na výber, len čakať, kým plod v tele matky zomrie
Mala tridsať rokov a bola v 22. týždni tehotenstva. Poľka Izabela sa dostala do nemocnice v obci Pština v Sliezsku po tom, ako jej predčasne odtiekla plodová voda. Plod mal diagnostikované aj vývojové chyby.
Lekári však nevykonali interrupciu a čakali, kým plod zomrie v tele matky. Poľské zákony totiž po vlaňajšej novele interrupciu ani v takomto prípade nedovoľujú. Žena do 24 hodín od hospitalizácie zomrela na septický šok.
Tieto informácie sa dostali na verejnosť a v niekoľkých poľských mestách ľudia vyšli na tiché protesty. Aktivisti aj právnici upozorňujú najmä na problém s prísnymi interrupčnými zákonmi.
Ich sprísňovanie je pritom témou aj na Slovensku. Gynekologička a pôrodníčka Petra Kovarovičová upozorňuje, že sa tak lekári môžu dostať do náročných situácií, a odpovedá aj na otázku, či v prípade z Poľska lekári naozaj nemali na výber.
Deti v osadách nechávame zožrať potkanom
Političku najviac zasiahli hrozné podmienky detí v osadách. (zdroj: FB/Lucia Ďuriš Nicholsonová)Deti pohryzené od potkanov, čľapkajúce sa v blate a výkaloch, deti s toluénom namiesto jedla. Obyvatelia členského štátu Európskej únie žijú v podmienkach tretieho sveta. Bez vody, elektriny a s tonami toxického odpadu. Také sú závery trojdňovej návštevy delegácie Európskeho parlamentu na východnom Slovensku.
Videli rómske osady v Drienovci, Dobšinej, Trebišove aj Lunik IX. Dojmy sú nelichotivé, podľa poslancov má Slovensko vážny problém s dodržiavaním základných ľudských práv.
S vedúcou delegácie a slovenskou europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou sme sa rozprávali o tom, čo najhoršie videli, čo s tým a prečo peniaze na to určené ostávajú v Bratislave alebo ich vraciame Bruselu. Čerpanie eurofondov sme podľa političky zabalili takou byrokraciou, že sa k nim regióny nevedia dostať.
Skúma rodiny gejov a lesieb: Ich deti sú otvorenejšie a tolerantnejšie
Aj na Slovensku sú stovky až tisíce detí, ktorých rodičmi sú páry rovnakého pohlavia. V porovnaní s deťmi z heterosexuálnych rodičovstiev im podľa výskumov nič nechýba, naopak, zvyčajne sú otvorenejšie a lepšie zvládajú stres.
Adopcie detí pármi gejov či lesieb odmieta podľa staršieho prieskumu agentúry Focus 83 percent Slovákov. Gejovia a lesby si však deti adoptujú ako jednotlivci, väčšinou sú však biologickými rodičmi svojich detí.
Jana Fúsková z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV sa venuje výskumu dúhových rodín už niekoľko rokov. V rozhovore vysvetľuje, ako sa páry rovnakého pohlavia dostanú k deťom a akým problémom musia čeliť.
Má 38 a dala si zmraziť vajíčka. Je to záložný plán, hovorí
Každá žena sa narodí s určitou zásobou vajíčok vo vaječníkoch, z ktorej čerpá celý život. Ich počet sa s pribúdajúcim vekom znižuje a klesá aj kvalita.
Po tridsiatom piatom roku života už bojujú ženy s viacerými problémami. Je pre ne nielen ťažšie otehotnieť, ale aj donosiť dieťa. Okrem toho sa zvyšuje pravdepodobnosť, že dieťa bude trpieť Downovým syndrómom alebo inou genetickou poruchou.
Jednou z metód, vďaka ktorej môžu ženy získať viac času, je zmrazenie vajíčok. Po konci dlhého vzťahu a rozvode začala nad touto možnosťou premýšľať aj vedkyňa Dominika Fričová.
"Brala som to ako sofistikované biologické riešenie. Nie som rozhodnutá, či vôbec, kde, kedy a s kým budem mať deti. Mať zmrazené vajíčka je pre mňa skôr záložný plán," hovorí v rozhovore pre SME.
Hviezdoslavov kult bol najsilnejší za socializmu, dnes sme kritickejší
Hviezdoslav vedel napísať aj vtipné pasáže, často premýšľal o starnutí, zmysle svojej tvorby, ľudskej pominuteľnosti. Práve to sú podľa literárnej vedkyne Evy Palkovičovej časti jeho diela, ktoré by mohli očariť aj súčasníkov.
V rozhovore hovorí o tom, ako vznikol Hviezdoslavov kult, ako sa na neho dnes pozerá literárna veda a či aj ona musela v detstve recitovať Krvavé sonety.
Bangladéšske deti nik neunáša pracovať do fabrík. Nemajú na výber
V roku 2013 sa udiala najväčšia katastrofa v histórii odevného priemyslu. Na predmestí bangladéšskej metropoly sa zrútila budova Rana Plaza, v ktorej sídlilo niekoľko textilných fabrík. Pod jej troskami zahynulo vyše tisíc ľudí, ďalšie tisíce sa zranili.
Poľský reportér Marek Rabij sa krátko nato vydal do Bangladéša, aby zistil, či si aj poľské firmy dávali šiť oblečenie práve v tejto budove, v ktorej sa nedbalo na bezpečnostné pravidlá.
Z chudobnej krajiny, kde značná časť populácie žije v slumoch na hranici chudoby a kde je ľahké vyriešiť dilemu, či dieťa pôjde do školy, alebo zarábať na jedlo, priniesol svedectvo v knihe Život na mieru.
V rozhovore pre SME hovorí, ako ho to zmenilo, čo je najšokujúcejšie v bangladéšskych továrňach, ale aj prečo na krajinu nemôžeme nahliadať iba našou „západnou“ optikou.
Zviazali ma a zavreli do pivnice. Zachránilo ma to pred najhorším
Vraví, že vytvára krásu, ktorú si nikdy nebudete môcť kúpiť. Ani on sám by si ju kúpiť nemohol, pretože napriek tomu, že sa v New Yorku dostal medzi absolútnu fotografickú špičku a pracoval pre najbohatších ľudí, nikdy nezbohatol.
Robert Vano má ešte stále zvedavosť a energiu chlapca, ktorý sa teší z takých vecí, ako sú pocit zamilovanosti alebo sladkosti, ktoré mu niekto prinesie. Spoľahlivo tým zakrýva dramatický osud, ktorým si po emigrácii z Nových Zámkov prešiel.
Štúdio má v útulnom byte na pražskom Žižkove. Ani by ste nespoznali, že patrí niekomu, kto sa presadil v tvrdom konkurenčnom prostredí a má skúsenosti, ktoré len vďaka jeho humoru nevyzerajú tak vážne.
Rozhovory ZKH
- Prezident Zväzu cestovného ruchu Marek Harbuľák: Druhú zimu už hotely a reštaurácie bez klientov neprežijú
- Neurobiologička Dominika Fričová: Na Slovensku si musím dobre rozmyslieť, čo vôbec do labáku kúpim
- Zakladateľka second handu NOSENE Katarína Hutyrová: V USA nakupujú v second handoch aj celebrity
Podcasty SME
- Všesvet: Dominik Orfánus bol v Černobyle vyše stokrát: Bábušky nechápu, prečo chcú turisti vidieť zónu.
- Muzikantské reči: Ako zvládli pandémiu umelci v zahraničí? Peter Lipa sa na túto tému rozpráva s piatimi umelcami.
- Ľudskosť: Kto bije deti, odovzdáva im zranenie, ktoré si nesie z detstva, hovorí psychologička a EMDR terapeutka Erika Bilíková.
Beata
Balogová
