Hygienici sa dostanú k telefónnym číslam ľudí v rámci boja proti pandémii

Zmeny zákona o elektronických komunikáciách majú zabezpečiť kontrolu dodržiavania opatrení.

BRATISLAVA. Novela zákona o elektronických komunikáciách, ktorú v utorok schválil parlament v zrýchlenom rokovaní, umožní získať telefónne čísla ľudí. Malo by to zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19.

Úrad verejného zdravotníctva SR bude môcť žiadať od telekomunikačných operátorov do 24 hodín údaje o účastníkoch, čo má umožniť rýchlu a efektívnu identifikáciu potenciálnych nositeľov nákazy koronavírusu.

V čase núdzového stavu

Zmeny majú zabezpečiť kontrolu dodržiavania opatrení na zamedzenie šírenia nákazy poskytnutím dát v súvislosti s monitoringom vývoja epidemickej situácie.

Import ochorenia COVID-19 zo zahraničia je podľa ministerstva dopravy a výstavby jedným z hlavných rizík šírenia koronavírusu.

Počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v súvislosti s pandémiou majú operátori na odôvodnenú žiadosť Úradu verejného zdravotníctva poskytnúť do 24 hodín údaje o účastníkovi, ktorému bola zaslaná informácia.

A to telefónne číslo na ochranu osôb pred hroziacim šírením prenosného ochorenia alebo na prijímanie opatrení pri ohrození života a zdravia. Ak uplynutie lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, operátori majú poskytnúť údaje najbližší pracovný deň.

Úrad bude môcť tieto údaje získavať len na zabránenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, najmä kontroly dodržiavania povinnej izolácie alebo karantény osoby, ak je nariadená, alebo na epidemiologické dohľadávanie kontaktov osôb prichádzajúcich z rizikových krajín.

Úrad po prijatí opatrení na ochranu súkromia a osobných údajov bude môcť poskytnuté údaje spracúvať a uchovávať po nevyhnutný čas, najdlhšie 60 dní od ich poskytnutia.

Adresnejšie smerovanie opatrení

Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nom. Sme rodina) informoval, že vláda rešpektuje výhrady prezidentky, ktoré vzniesla voči pôvodne schválenej časti nového zákona o elektronických komunikáciách, týkajúce sa ochrany súkromia a osobných údajov dotknutých osôb.

„Zároveň však vníma potrebu zo strany orgánov verejného zdravotníctva disponovať legálnou bázou pre získanie určitých údajov o účastníkoch telekomunikačnej prevádzky za účelom napríklad trasovania kontaktov či kontroly dodržiavania izolácie po príchode zo zahraničia v čase pandemického ochorenia COVID-19,“ povedal minister.

Poskytnuté dáta podľa neho budú výlučne umožňovať identifikáciu užívateľov, ktorí pred vstupom na Slovensko boli v štáte, ktorý z hľadiska COVID-19 a epidemickej situácie nie je bezpečný.

„Takáto úprava umožní adresnejšie smerovanie opatrení a ich vynucovanie bez plošného uzatvárania hraníc a zamedzenia cezhraničného pohybu osôb,“ poznamenal Doležal.

Z rokovania parlamentu:

Vlastníkom verejného vodovodu či kanalizácie má byť po novom len obec alebo mesto, poprípade ich združenia a právnické osoby. Definovať sa má aj malá čistiareň odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov slúžiaca na individuálne čistenie splaškových odpadových vôd z rodinných domov, menších penziónov či chát. Vyplýva to z novely zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorú v utorok opätovne schválili poslanci , čím prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá zákon vrátila parlamentu. Žiadala o úpravy. Parlament schválil novelu v pôvodnom znení.
Pôsobnosť zariadení predprimárneho vzdelávania sa nerozšíri aj na väčšinu takzvaných detských lesných klubov. Počítala s tým novela školského zákona poslancov Anny Zemanovej a Radovana Slobodu (obaja SaS), ktorú parlament neposunul do druhého čítania. Táto novela mala zvýšiť kapacitu zariadení predprimárneho vzdelávania počas prechodného obdobia do roku 2024.
Obchodné spoločnosti, ktoré si nezmenili menovitú hodnotu vkladov a základného imania zo slovenskej koruny na euro, čo viedlo k ich výmazu z obchodného registra, budú môcť aj napriek tomu pokračovať vo svojej činnosti. Vyplýva to z novely Obchodného zákonníka z dielne rezortu spravodlivosti, ktorú v utorok schválili poslanci. Parlament o návrhu rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.
Slovenská republika má prijať z Európskej investičnej banky (EIB) v januári 2022 financie, ktoré sa využijú na štátnu pomoc pre oblasť teplárenstva a na štátnu podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Predpokladá to vládna novela zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorou sa tiež mení zákon o Environmentálnom fonde. Poslanci novelu schválili 101 hlasmi zo 145 prítomných.