Ranný brífing: Žilinka tají dohodu s Ruskom, prípady z Chachalandu stopli

Generálny prokurátor Maroš Žilinka nechce sprístupniť zmluvu, ktorú podpísal s ruským generálnym prokurátorom Ivanom Krasnovom, mimochodom človekom zo sankčných zoznamov EÚ. Pre podpis dohody čelí Žilinka ostrej kritike viacerých politikov vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej.

V Tatranskom národnom parku svieti 55-tisíc svetielok trikrát do týždňa do deviatej do večera. Ako sa správame k územiam v národných parkoch? Prečo to niekedy pripomína viac lunapark ako prírodu? A vyhráva na Slovensku za každú cenu ten, kto má peniaze? Zistíte v dnešnom vydaní podcastu Dobré ráno.

V dnešnom vydaní sa dočítate:

Čo vlastne podpísal Žilinka v Rusku? Celú dohodu ukázať nechcú
Premlčanie aj nedostatok dôkazov. Ako dopadli ďalšie príbehy z Chachalandu
Babiš sedí v Bratislave na miliónoch eur. Má to však háčik
Šimečka: Žilinkova cesta do Moskvy je neospravedlniteľná
Slovenský futbal má staronového trénera, hlasovali zaňho všetci
Prvá moderná pandémia zabila milión ľudí. Čo nás môže naučiť ruská chrípka?

Čo vlastne podpísal Žilinka v Rusku? Celú dohodu ukázať nechcú

Dohodu s Igorom Krasnovom podpísal Maroš Žilinka priamo v Moskve. (zdroj: Generálna prokuratúra)

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa po ceste do Moskvy pochválil podpisom dohody o bližšej spolupráci s ruskou prokuratúrou, no nechce ukázať, čo presne podpísal.

Takzvaný program spolupráce na roky 2022 a 2023 jeho úrad odmieta zverejniť. Na otázky odpovedá len opisom toho, čoho sa dohoda týka. V najbližších dvoch rokoch sa podľa Generálnej prokuratúry budú organizovať odborné stretnutia zamerané na vydávanie osôb, boj proti počítačovej kriminalite či proti terorizmu a extrémizmu.

„Bilaterálna spolupráca s Ruskou federáciou sa rozvíja od roku 2002 (...), nie je to teda nová aktivita,“ povedal hovorca prokuratúry Dalibor Skladan. Vysvetlil to dohodami z čias bývalých generálnych prokurátorov Milana Hanzela a Dobroslava Trnku.

Žilinka sa stále vyhýba otázke, či mu neprekážalo, že dokument podpisoval s človekom zo sankčných zoznamov Európskej únie Igorom Krasnovom. Kritizovali ho za to viacerí politici vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej. Cestu označila za nevhodnú.

Zmluva s Rusmi? Nebuďte zvedaví: Aj uzavretosť dáva transparentne vedieť – že je čo schovať. Iný dôvod, prečo generáli odmietajú zverejniť dohodu, nemá nárok na existenciu. Nikto od Žilinku nepýta jeho dokumenty súkromnej povahy. Ide o to, na akú spoluprácu sa zaviazalo Slovensko. A s kým, píše Nataša Holinová.
Zmluva výhodná len pre jednu stranu: Možno ste si nazbierali nejaké bodíky a vytvorili publiká, ale viac vyťažila navštívená strana. Ktorá sa veselí, že zložila zvera z európskeho stáda. Najprv predsedu parlamentu a teraz generálprokurátora, píše Zuzana Kepplová.
Geopolitický záškodník: Ústrednou blamážou nie je partner zo sankčného zoznamu USA aj EÚ, o ktorého prokurátorských kvalitách by vedeli dlho rozprávať ruskí politickí väzni. Ešte „blamážovejšie“ je, že uzavrieť kybernetickú zmluvu s Rusmi je ako podpísať dohodu o potieraní islamizmu so Saudskou Arábiou, píše Peter Schutz.

Premlčanie aj nedostatok dôkazov. Ako dopadli ďalšie príbehy z Chachalandu

Pri jednej z hier v Chachalande zbierali dievčatá ústami z nahých tiel chlapcov cukríky. (zdroj: ChaChaLand.sk)

Posielanie nahých fotiek či hladenie pohlavných orgánov v tábore Chachaland opísali polícii v minulosti aj ďalšie dve ženy z tábora, ktoré tak urobili po zverejnení príbehu Kataríny Danovej. Kým v prípade Danovej sa hlavné pojednávanie začalo, zvyšné dva prípady sa polícii nepodarilo dostať pred súd.

Zuzana pre SME v roku 2019 opísala, ako vyzeral jej vzťah s vtedajším vedúcim tábora Radovanom Slaninkom. Kým ona bola 14-ročná študentka gymnázia, on mal 26 rokov. K intímnostiam podľa nej dochádzalo aj v tábore.

Polícia stíhanie v tejto veci po viac ako ročnom vyšetrovaní zastavila v posledný deň v roku 2020. "Dôvodom bolo premlčanie trestného stíhania," tvrdí hovorca krajskej bratislavskej polície Michal Szeiff.

Bližšie to nevysvetlil. Slaninku však, pravdepodobne, nestihli do uplynutia 20-ročnej premlčacej lehoty obviniť.

Zuzana napriek tomu tvrdí, že ozvať sa malo zmysel, aj keď to nie je povinnosťou a každá obeť musí v prvom rade prihliadať na to, čo je najlepšie pre ňu samotnú.

"Dúfam, že polícia urobí všetko pre to, aby predátori z Chachalandu už nikdy nemali príležitosť dostať sa do blízkosti ďalších potenciálnych obetí. Čím viac sa nás ozve, tým väčšie šance máme," povedala Zuzana.

V krátkosti z domova:

Koronavírus na Slovensku: PCR testy odhalili ďalších 6 183 nakazených, laboratóriá celkovo vyhodnotili 18 024 odberov. Potvrdili aj ďalších 73 prípadov variantu omikron, ich celkový počet tak stúpol na 127. V nemocniciach aktuálne leží 1 643 pacientov, pribudlo tiež 61 obetí ochorenia Covid-19. Prvú dávku vakcíny dostalo 2 270 ľudí.
Santusovej prípad zostal stáť: Prípad bývalej šéfky antitímu na policajnej inšpekcii Diany Santusovej nie je dodnes uzavretý. Vyšetrovateľka pritom stála na počiatku vojny, ktorá sa rozpútala v bezpečnostných zložkách ešte v lete minulého roka. Spochybnila prácu vyšetrovateľov z tímu Očistec zoskupených okolo Jána Čurillu a tiež svedkov kajúcnikov z dôležitých káuz.
Bratislavská zoo nemôže pochovať žirafu: Keď Tejlu vypustili do výbehu, spadla a už sa nepostavila. Najstaršia zo žiráf v bratislavskej zoologickej záhrade náhle uhynula minulý týždeň. Na Slovensku chovajú žirafy len v Zoo Bratislava a sú tam jednou z hlavných atrakcií. Napriek ich výnimočnosti neprichádza do úvahy, že by Tejlu mohli pochovať.

Vyskúšajte aj ďalšie newslettre od SME

✍️ Výber šéfredaktorky Beaty Balogovej. Odoberať >

? Víkendový výber dobrého čítania. Odoberať >

? Výber rozhovorov raz týždenne. Odoberať >

? Denný newsletter Korzára. Odoberať >

Babiš sedí v Bratislave na miliónoch eur. Má to však háčik

Hlavný vstup do chemického podniku Istrochem. (zdroj: TASR)

Svojho času v nich sídlili a pôsobili firmy, ktoré formovali Bratislavu a dávali jej typický ráz. Mliekareň Buhler, výrobca klavírov Werner, továreň na jutu Klinger, kožiarska fabrika Hercules, textilná továreň Danubius. To je len malá ukážka toho, čo v minulosti ponúkala Bratislava.

Niekdajšie fabriky pomaly miznú z kolektívnej pamäti, ako aj z tváre mesta. Niektoré sú už zastavané novými developerskými projektmi, iné sa premenili na opustené areály, ktoré často desaťročia čakajú na svoje opätovné využitie.

INDEX zmapoval bývalé priemyselné areály, takzvané brownfieldy, ktoré môžu v budúcnosti zmeniť podobu celých štvrtí slovenského hlavného mesta. Za mnohými z nich sú finančné skupiny, veľkopodnikatelia a oligarchovia.

V krátkosti z ekonomiky:

Bývalý bankár o princípoch investovania: Premýšľali ste nad tým, že začnete investovať? Ako, kde a akú sumu z mesačného príjmu? To sú otázky, ktoré si kladie každý začínajúci drobný investor. Vladimír Jurík sa na finančných trhoch pohybuje viac ako 25 rokov. Ako maklér u obchodníka s cennými papiermi a neskôr v banke matematicky prepočítal, koľko potrebujete sporiť, ak si chcete zabezpečiť pohodlný dôchodok.
Ako vyzeral rok 2021 v podnikaní: Vlani sa na Slovensku zaregistroval rekordný počet nových živnostníkov, zároveň však zanikol rekordný počet firiem. Okrem koronakrízy sa pod to podpísali aj zmeny, ktoré presadilo ministerstvo spravodlivosti.
Globálna daň z bohatstva: Skupina viac ako 100 miliardárov a milionárov vyzvala politikov a popredných podnikateľov, ktorí sa virtuálne zišli na Svetovom ekonomickom fóre, aby boháčov prinútili platiť vyššie dane. Skupina, ktorá sa nazýva „vlasteneckí milionári“, uviedla, že ultrabohatí ľudia nie sú v súčasnosti nútení platiť svoj podiel na globálnej ekonomickej obnove po pandémii.

Šimečka: Žilinkova cesta do Moskvy je neospravedlniteľná

Michala Šimečku zvolili za podpredsedu Európskeho parlamentu. (zdroj: SME/Marko Erd)

Ako prvý Slovák sa dostal do vedenia Európskeho parlamentu. Hlasovalo za neho 494 zo 705 europoslancov. „Ako podpredseda Európskeho parlamentu budem mať väčší vplyv a zodpovednosť, ale zároveň budem môcť lepšie presadzovať slovenské záujmy na európskej pôde. Budem viesť schôdze parlamentu, takže hlas Slovenska bude v Bruseli oveľa silnejší,“ hovorí čerstvo zvolený podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka v rozhovore pre SME.

V Bruseli chce okrem toho docieliť, aby na európske peniaze dosiahli iba krajiny, ktoré dodržiavajú zásady právneho štátu. „Nevieme, ako dopadnú nasledujúce parlamentné voľby, možný je aj scenár, že Robert Fico vytvorí vládu s extrémistami a bude tlačiť na inštitúcie aj médiá, obmedzovať ich slobodu. Preto je dôležité, aby EÚ mala v tejto fáze k dispozícii nejaké nástroje, ktorými bude môcť zasiahnuť. Bude na takýto scenár oveľa lepšie pripravená,“ tvrdí Šimečka.

Na Slovensku zasa brojí proti prísnym trestom za mäkké drogy. „S kolegami Martinom Hojsíkom a Tomášom Valáškom sa snažíme robiť všetko pre to, aby sme vládnu koalíciu prinútili tieto drakonické a absurdné tresty zmierniť. Ak by som mal pocit, že funkcia podpredsedu europarlamentu mi zabráni plniť si svoj sľub slovenským voličom, nikdy by som nomináciu na túto funkciu neprijal,“ uviedol.

Kriticky sa vyjadril aj k ceste Generálneho prokurátora Maroša Žilinku do Moskvy. „Obávam sa, že generálny prokurátor sa stáva symbolom proruských a antisystémových síl. Možno tieto obavy napokon rozptýli, no v tejto chvíli to tak nevyzerá,“ dodal Šimečka.

V krátkosti zo zahraničia:

Rusko stupňuje konfrontačnú rétoriku: Rusko v čase zvýšeného napätia vo vzťahoch so Západom stupňuje konfrontačnú rétoriku. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov vyhlásil, že Moskva neprijme nič iné, ako „nepriestrelné“ záruky zo strany USA, ktoré zabránia rozšíreniu Severoatlantickej aliancie o Ukrajinu a ďalšie postsovietske štáty.
Tonga sa obáva covidu: Záchranné tímy na tichomorskom súostroví Tonga odpratali vulkanický popol z pristávacej dráhy medzinárodného letiska, aby do krajiny mohla prúdiť humanitárna pomoc. OSN na Tongu zrejme pošle len materiálnu podporu, nie personál, aby na súostrovie nezaniesla chorobu Covid-19. Tonga je jednou z mála krajín na svete, ktorá nemá žiadne prípady nákazy koronavírusom.
Johnson stráca dôveru: Najmenej 11 poslancov britskej vládnucej Konzervatívnej strany už napísalo listy, v ktorých vyjadrili nedôveru premiérovi Borisovi Johnsonovi. Ak bude nespokojencov najmenej 54, bude Johnson čeliť hlasovaniu o vyslovení nedôvery. Johnson sa so skupinou nespokojencov stretol a snažil sa ich presvedčiť, aby hlasovanie o nedôvere neiniciovali. Premiér počas stretnutia pôsobil "zničene" a "nemal ďaleko od plaču".

Zo zahraničných webov:

TIME: Muž, ktorého sa Putin bojí
Foreign Policy: Ukrajinskú krízu zapríčinili liberálne ilúzie
The New Yorker: Vzostup stíhacích pilotov s umelou inteligenciou

Slovenský futbal má staronového trénera, hlasovali zaňho všetci

Staronový tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Štefan Tarkovič. (zdroj: TASR)

Slovenská futbalová reprezentácia má od polovice januára staronový realizačný tím. Na lavičke zostáva doterajší tréner Štefan Tarkovič. Výkonný výbor o jeho angažmán rozhodol jednohlasne.

Jeho prvoradým výkonnostným cieľom je postúpiť späť do B-divízie Ligy národov. Slovensko vypadlo do nižšej skupiny na jeseň 2020. Odteraz bude Tarkovič ešte pod väčším tlakom. Ak neuspeje aj druhýkrát, o to bude celkový dojem horší. Hrozí tak dvojnásobné faux pas.

"Nový kontrakt platí do konca kvalifikačného cyklu, teda do konca roka 2023. Ak však nepostúpi do B-divízie Ligy národov, môžeme tento kontrakt predčasne ukončiť," vysvetlil prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik.

Na výkonnom výbore okrem mena Štefana Tarkoviča neodzneli iné mená. Kováčik však priznal rokovania aj s iným trénerom. "Oslovili sme Vladimíra Weissa, rokovali sme s ním aj s Ivanom Kmotríkom mladším dva mesiace. Hoci mal tréner Weiss záujem, prišiel sa 29. decembra poďakovať za ponuku s tým, že sa rozhodol ostať trénerom Slovana. Keď rokovania stroskotali, ostal len Štefan Tarkovič."

Ďalšie športové správy

⚽️ Športový prehľad: Denne to najdôležitejšie zo športu. Odoberať >

Prvá moderná pandémia zabila milión ľudí. Čo nás môže naučiť ruská chrípka?

Detail obálky novín Le Petit Parisien z januára 1890. (zdroj: National Library of Medicine)

Choroba sa u nej začala v piatok 20. decembra, keď išla do kostola. Cítila zimnicu a po návrate domov dostala horúčky. Telo ju bolelo tak, že sa jej chcelo plakať.

"V nedeľu o piatej ráno som si vypýtala šálku čaju, ale necítila som ho. Akoby som pila horúcu vodu," spomínala pacientka na svoju nákazu. Hoci opis jej symptómov môže pripomínať Covid-19, žena žila pred viac ako sto rokmi.

Bola jednou z prvých pacientok, ktoré sa v roku 1889 v Európe nakazili rýchlo postupujúcou takzvanou ruskou chrípkou. Pandémia nákazy zabila na konci devätnásteho storočia približne milión z celosvetovej populácie 1,5 miliardy ľudí. Išlo o prvú pandémiu v modernom svete výrazne prepojenom železničnou a námornou dopravou.

"Niekoľko dní som nemala energiu na nič. Aj najmenšia námaha ma vyčerpávala. Chuť a čuch sa mi nevrátili ďalších päť dní," pokračovala v opise pacientka z konca devätnásteho storočia, jej výpoveď zapísal írsky lekár John William Moore.

Podobnosť symptómov dávnej pandémie s tou súčasnou nemusí byť náhoda. Vedci posledné roky pracujú s myšlienkou, že ruskú chrípku možno vôbec nespôsobil vírus chrípky. Mohla byť v skutočnosti prvou zaznamenanou koronavírusovou pandémiou.

V krátkosti z vedy a techniky:

Príživníctvo ako stratégia prežitia mravcov: Nie všetky mravce sú rovnako pracovité. Niektoré sa priživujú na cudzích kolóniách, a preto občas aj zabíjajú. Vedci v nedávnej štúdii v časopise PNAS zisťovali, ako vlastne mravčí príživníci vznikli.
Okuliare nahradia počítačový monitor: Práve ste si sadli do vlaku či lietadla, kde vás čaká niekoľkohodinová cesta. Z tašky si vyberiete malé puzdro a z neho špeciálne okuliare, ktoré pripojíte k svojmu smartfónu. Po ich nasadení na tvár sa pred vašimi očami objaví veľký obraz, porovnateľný s tým, čo ponúka veľká obrazovka.
Hrob ženy tmavej pleti: Českým archeológom sa podaril neobvyklý nález. Na hradisku Tetín v okrese Beroun objavili hrob, ktorý ukrýval kostrové pozostatky patriace staršej žene. Zaujímavé a nečakané je, že táto žena bola tmavej pleti. Pozostatky by mohli byť dôležitým dokladom širších kontaktov stredovekých Čiech s okolitým svetom.

Rozhovory ZKH

Rozhovory ZKH: Samuel "Vedátor" Kováčik (zdroj: SME/Marko Erd)

V čom je iný Webbov teleskop od Hubblovho? Prečo budú prvé snímky až o pol roka? Čo by sme mohli vďaka nemu vidieť, čo sme doteraz nevideli? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s teoretickým fyzikom, Vedátorom Samuelom Kováčikom.