BRATISLAVA. Podiel rozhodnutí zrušených generálnym prokurátorom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku je za ostatných šesť rokov najnižší.
Povedal to generálny prokurátor Maroš Žilinka pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR.
Na výbore chýbali viacerí členovia výboru, preto nebol uznášaniaschopný. Napriek tomu poslanci so šéfom prokurátorov diskutovali.
Šéf generálnej prokuratúry povedal, že neúplný počet členov výboru je odzrkadlením vzťahu poslancov k jeho osobe, ako aj generálnej prokuratúre.
Šeliga sa pýtal na Haščáka
Žilinka podľa vlastných slov vyhovel 13,95 percentu žiadostí. „Kde boli poslanci, ktorí kritizujú ustanovenia paragrafu 363 trestného poriadku, v roku 2019, keď ten podiel bol 19 percent,“ informoval Žilinka.
Nezaradený poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) sa Žilinku pýtal, čo si myslí o tom, že osoby, ktorým zrušil obvinenie alebo stíhanie, v súčasnosti žiadajú ospravedlnenie alebo odškodnenie od štátu.
Žilinka zločiny Putinovho režimu nerieši, z výboru odišiel Čítajte „Nie je úlohou generálneho prokurátora dávať návod a prípadne prejudikovať prípadné budúce možné konania vo veciach náhrady škody...Je irelevantné, čo si ja myslím. Ja som viazaný zákonom,“ skonštatoval Žilinka s tým, že on, ako generálny prokurátor má aplikovať zákon.
Podnikateľ Jaroslav Haščák sa rozhodol uplatniť si voči štátu nárok na náhradu škody, ktorú utrpel vzneseným obvinením a následným väzobným stíhaním.
Jeho právny zástupca Peter Kubina skonštatoval, že rozhodnutie odvolacieho senátu Najvyššieho súdu SR zo 7. januára 2021 a rozhodnutie Generálneho prokurátora SR z 31. augusta 2021, ako aj rozhodnutie dovolacieho senátu
Najvyššieho súdu z 20. septembra 2021 jednoznačne konštatovali nezákonnosť a neopodstatnenosť vznesenia obvinenia a väzobného stíhania Jaroslava Haščáka.
Zvolanie by bolo divadlo
Výbor nerokoval o ceste Žilinku do Moskvy. Nebol totiž uznášaniaschopný. Poslanci z SaS a Za ľudí nerozumejú obštrukcii, ktorá znemožnila rokovanie. Miloš Svrček zo Sme rodina pre TASR uviedol, že na výbor neprišiel, lebo jeho zvolanie bolo divadlo.
"Nerozumiem obštrukcii, ak sme v demokracii, je prirodzené, že chce ústavnoprávny výbor rokovať s generálnym prokurátorom," povedal novinárom Šeliga, ktorý považuje zvolenie Žilinku za zlé rozhodnutie koalície. Ondrej Dostál z klubu SaS kritizoval poslancov opozície a Sme rodina, ktorí na výbor neprišli. Hovorí o neúcte voči Žilinkovi.
Svrček pre TASR uviedol, že sa odmieta zúčastňovať na politických cirkusoch. Odmieta tiež, aby sa generálnemu prokurátorovi určovalo, kam môže cestovať. Považuje to za scestné. Ani v budúcnosti sa neplánuje zúčastňovať na výbore, ktorý nebude o vecných témach, ale len o politických divadlách.
Nie som štít opozície
Žilinka sa v otvorenom liste adresovanom premiérovi Eduardovi Hegerovi dôrazne ohradil voči tvrdeniam, že je štítom v rukách opozície. Opakované vyjadrenia šéfa kabinetu považuje za nenáležité a argumentačne nepodložené.
Odmieta, aby bola prokuratúra a prokurátori zaťahovaní prostredníctvom vyjadrení politikov do politického boja. Hegera žiada o odbornú, vecnú a konštruktívnu diskusiu.
"Ubezpečujem vás, že som nikdy nerozhodoval a ani nebudem rozhodovať podľa predstáv alebo želania politikov, bez ohľadu na to, z ktorej časti politického spektra pochádzajú a nepodľahnem ani tlaku médií, verejnej mienky či kohokoľvek iného," vyhlásil Žilinka v otvorenom liste. Premiérove vyjadrenia môžu podľa neho narušiť dôveru verejnosti nielen v osobu generálneho prokurátora, ale aj všetkých prokurátorov a prokuratúry .
"Iba korektná a pokojná komunikácia, bez vnášania politických názorov a používania politicky podmienených floskúl, môže napomôcť dobrej a vzájomne prospešnej spolupráci medzi ústavnými činiteľmi," zdôraznil generálny prokurátor. V tejto súvislosti zopakoval, že jeho jediným imperatívom je zákonnosť a napĺňanie úloh prokuratúry.
Diskusia o súdnej mape
Žilinka tiež povedal, že spolu so zástupcami Najvyššieho súdu, Najvyššieho správneho súdu i Slovenskej advokátskej komory požiadal o diskusiu na tému súdnej mapy s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO). Stretnúť sa majú 8. februára.
Kolíková: V trestnom práve musí byť definované, že k sexuálnemu styku nemôže dôjsť bez súhlasu Čítajte Predsedu vlády požiadali o stretnutie za prítomnosti ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej.
Na pôde ministerstva majú podľa šéfa Generálnej prokuratúry zároveň v polovici februára diskutovať o novele Trestného zákona, konkrétne o navrhovanom trestnom čine šírenia nepravdivej informácie.
Žilinka pripomenul, že návrh súdnej mapy nezohľadňuje potreby trestnej justície. Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera dodal, že významná činnosť prokuratúry je trestná agenda. "Pre nás je dôležité vedieť, či pobočka, ktorá je plánovaná, bude mať trestnú agendu," skonštatoval Kandera k súdnej mape.
Pokiaľ pobočka súdu nebude mať trestnú agendu, pre prokuratúru je to podľa neho neefektívne.
Sťažnosti vyšetrovateľov NAKA
Generálna prokuratúra ešte nerozhodla o sťažnostiach proti obvineniu vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry. Potvrdil to námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera.
Zároveň zdôraznil, že nepovažuje obdobie rozhodovania o sťažnostiach za neprimerane dlhé.
Kandera zároveň uviedol, že prokurátor Juraj Chylo podľa prokuratúry nepochybil pri návrhu na vzatie do väzby vyšetrovateľov.
Čurillovcov stíhajú ďalej. Proti zaujatej prokurátorke sa ohradili Čítajte „Vzhľadom na to, že špeciálny prokurátor Daniel Lipšic to namietal, zaoberali sme sa tým v rámci operatívnej porady generálneho prokurátora. Nechali sme prešetriť okolnosti návrhov na vzatie do väzby zo strany prokurátora krajskej prokuratúry. Bolo to uzatvorené s tým, že sme nezistili žiadne pochybnosti, ktoré by zakladali disciplinárnu zodpovednosť tohto prokurátora, respektíve porušenie zákona z jeho strany,“ pokračoval Kandera.
Krajský súd v Bratislave prepustil 1. októbra obvinených vyšetrovateľov NAKA a dočasného šéfa policajnej inšpekcie Petra Scholza z väzby na slobodu, pretože ich trestné stíhanie je neopodstatnené.
Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Milan Sabota a Štefan Mašin sú však naďalej stíhaní pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin marenia spravodlivosti.
Čurilla a Ďurka, ktorí pracovali v rámci tímu Očistec na vyšetrovaní sledovaných trestných káuz, boli obvinení v súvislosti s vyšetrovaním trestných vecí zločineckej skupiny takáčovci.
Údajne bránili členovi skupiny Martinovi Mikulcovi v roku 2020 v návrate na Slovensko zo zahraničia, čím chceli docieliť vznik dôvodu na jeho útekovú väzbu.
V prípade Pavla Ďurku sa tiež obvinenie týka údajnej manipulácie s výpoveďou svedka Csabu Dömötöra.
Ďalšie obvinenie celej štvorice policajtov je spojené so zámerom NAKA vyšetrovať aktivity takzvaného antitímu policajnej inšpekcie.
Pre danú vec bol obvinený aj dočasný šéf Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Peter Scholz. Ten rovnako čelí obvineniu zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti.
Baránik chce vymeniť Žilinku
Zvolenie Maroša Žilinku bolo najhoršou možnosťou, akú mala vládna koalícia na obsadenie postu generálneho prokurátora. Skonštatoval to po dnešnom zasadnutí Ústavnoprávneho výboru Národnej rady koaličný poslanec Alojz Baránik (SaS).
Zároveň dúfa, že vo svetle nových poznatkov nájde koalícia vôľu ráznejšie zmeniť podobu fungovania prokuratúry.
Oprávnenie generálneho prokurátora rušiť právoplatné rozhodnutia policajtov a prokurátorov podľa paragrafu 363 Trestného poriadku považuje Baránik za „úplne nesystémové" s tým, že šéfovi prokuratúry dáva viac právomocí, ako všetkým súdom dohromady.
„To je neprijateľné," skonštatoval poslanec.
Zároveň zopakoval svoje skoršie tvrdenie, že podľa jeho názoru je Žilinku potrebné „dostať z úradu právnym spôsobom".
Za situáciu, keď „jeden generálny prokurátor je horší ako druhý," podľa Baránika môže ich praktická neodvolateľnosť. „Akonáhle sa dostanú do funkcií, sú neodvolateľní a potom už je len otázkou času, kedy si ich príslušné kruhy spracujú," vyhlásil poslanec.
