Počas misie s Červeným krížom v Stredoafrickej republike naňho mieril bojovník samopalom. Vyhrážal sa mu, že ak jeho brata ležiaceho na lôžku s priestrelom stehna nezachráni, tak ho zastrelí. V Sýrii sa len zhodou náhod vyhol únosu Islamským štátom.
Jan Trachta patrí medzi najlepších detských chirurgov v Českej republike. Sám sa však vyhýba superlatívom a svoje ego si prísne stráži. Doteraz absolvoval jedenásť misií s organizáciou Lekári bez hraníc v krajinách sužovaných vojnou, prírodnými alebo humanitárnymi katastrofami. Naučili ho pokore.
V Kongu, v Južnom Sudáne či po zemetrasení na Haiti videl mnoho smrti. Robiť však európsku medicínu v podmienkach krajín tretieho sveta je podľa neho cesta do nešťastia.
Pred dvoma mesiacmi sa vrátil z misie v Libérii. Z vyše päť milióna obyvateľov krajiny má takmer polovica menej ako osemnásť rokov. Do minulého roka tam však nebola ani jedna detská nemocnica. On ju pomáhal založiť.
V rozhovore sa dozviete:
S akými očakávaniami išiel na svoju prvú misiu do Konga.
Či v sebe riešil morálnu dilemu, keď ošetroval bojovníka Islamského štátu.
Ako do jeho práce zasahujú kultúrne rozdiely.
Ako sa po návrate domov vyrovnáva s traumou.
Prečo sa Slovensko aj Česko podľa neho zachovalo k imigrantom zo Sýrie zle.
Vždy ste chceli pôsobiť ako lekár v Afrike či v Ázii? Čo vás k tomu priviedlo?
Myslím si, že to bola angína v treťom ročníku na gymnáziu. Chcel som zostať doma čo najdlhšie, tak som opieral teplomer o žiarovku. Vydieral som takto svoju súcitnú matku, ktorá chodila za mnou do izby a nosila mi knižky na čítanie. Priniesla mi Dostojevského Zločin a trest, to bola kniha, ktorá ma veľmi ovplyvnila. Vtedy som si pripadal rovnako rozorvaný ako hlavný hrdina Raskolnikov.
