Diskusia k článku: Trachta: Chcel som byť hrdina. Pokoru som našiel, keď pacient zomrel mojou chybou

Inspirujuce. Naozaj neviem, ako to zvladaju. Je to skoro az nadludsky vykon. Za to im patri vdaka.

Cely cas ked som to cital tak som si hovoril..ten clovek nemoze mat rodinu..a ku koncu som sa zasmial😀ale v dobrom..je to svojim sposobom inspirujuce aj blaznive zaroven..vsetci sme svojim sposobom trafeni, ale je vlastne dobre ze nie sme vsetci rovnaki..svet potrebuje aj takychto ludi aj ludi ktori to beru z opacneho konca..fandim mu a prajem nech sa vzdy z misie vrati spat k svojej rodine..🙂

Odporúčam jeho knihu a aj knihy ďalších Lekarov bez hranic - Tomáša Šebka a Kristiny Hoschlovej. Vo všetkých je veľa neuveriteľných príbehov a človek si urobí obrázok o tom ako táto organizácia perfektne funguje v tých najťažších podmienkach.

Odkaz redakcii Sme,
poprosime viac podobnych rozhovorov., viac clankov mimo politiky.

Obdiv a respekt dobrodruznemu doktorovi, hoc za manzela by som ho nechcela 🙂.
Ale za partaka na misie urcite ano. Verim, ze sa s tym neda prestat, europske pohodlie musi potom nudit. Je to o odvahe a skusani, pokial sa da este zajst.
Zelam vsetko dobre, nech je kazda misia s uspesnym koncom.
A hned sa idem popozerat po knihe 🙂.

Tak toto je skutocna celebrita. A vsetci jeho kolegovia na misiach.
Klobuk dole s akym zivotnym postojom prichadza.

Myslím, že je to aj svedectvo, možno nebezpečné relativizujuce: ešte stále nám tu je mooc dobre a niekedy nevieme, čo "od rozkoše". Keď porovnám, čo som videla v Západnej Európe... Nedávno mi študent, ktorý prešiel toho dosť, naposledy tri roky na misii v Latinskej Amerike, povedal, že sa vrátil na Slovensko za pokojom a krásou. Najprv som sa srkasticky zasmiala. Potom som pochopila, kam smeruje .. a netreba pre porovnanie ísť ďaleko....