Ranný brífing: Ruská armáda zlyhala a Čína to všetko pozorne sleduje

Ruská armáda logisticky zlyhala na celej čiare. Presun ku Kyjevu si zle zorganizovala, konvoj je zatiaľ obrovskou zápchou. Pentagón dokonca hovorí o "zaseknutých" okupantoch. Kremeľ sa namiesto toho uchyľuje k čoraz brutálnejším raketovým útokom, aj na civilné oblasti. Všetko to z diaľky pozorne sleduje Čína a prepočítava, či sa jej podobná vojenská operácia teraz oplatí.

Na hraniciach Slovenska s Ukrajinou je už teraz obrovské množstvo utečencov a ďalší pravdepodobne len dorazia. Ako to tam vyzerá, čo sa tam deje, ako situáciu zvládame, ale najmä, ako ju prežívajú utekajúci Ukrajinci, sa dozviete v dnešnom vydaní podcastu Dobré ráno.

V dnešnom vydaní sa dočítate:

Jedna veľká dopravná zápcha. Prečo Ukrajinci nezaútočia na ruský konvoj?
Taiwan nie je Ukrajina, tanky tam treba vylodiť. Čína to vie
Spravodlivý útok Ruska. NATO provokovalo. A čo Irak? Vyvraciame hoaxy a propagandu
Ukrajinci húfne nakupujú bitcoin, šancu cítia aj Rusi
Ovečkin vojnu odsúdil prázdnymi frázami. O fašistoch na Ukrajine hovoril už po anexii Krymu
Rusko-európska misia na Mars nepoletí. Ublížia tým sami sebe, tvrdí šéf Roskozmosu

Jedna veľká dopravná zápcha. Prečo Ukrajinci nezaútočia na ruský konvoj?

Konvoj ruských vojenských vozidiel na Ukrajine. (zdroj: TASR/AP)

Je to akoby celú trasu z Bratislavy do Leopoldova zaplnili iba vojenské vozidlá. Satelitné snímky, ktoré zachytávajú mimoriadne dlhý konvoj ruskej vojenskej techniky na ceste do Kyjeva, vyvolávajú znepokojenie. Pôvodne sa objavovali správy, že konvoj má až 64 kilometrov, existujú však pochybnosti o tom, aká je jeho skutočná dĺžka.

Odborníci však vysvetľujú, že na predlžujúci sa konvoj sa dá v tejto chvíli pozerať najmä ako na taktické zlyhanie ruskej armády. "Je úplne očividné, že ruská armáda si tento presun zle zorganizovala," hovorí pre SME armádny generál v zálohe a bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky Jiří Šedivý.

Množia sa aj otázky, prečo na ruský konvoj ukrajinská armáda nezaútočí zo vzduchu. Dôvodom môže byť skutočnosť, že vo vzduchu má prevahu Rusko, a to vďaka silnej raketovej a protivzdušnej obrane svojich pozemných vojsk.

"Ukrajinci majú relatívne obmedzené možnosti. Mohli by na zásah takéhoto konvoja použiť zvyšok svojho letectva, prípadne vyčleniť veľký oddiel na poškodenie či likvidáciu tohto prúdu vozidiel, no tieto kapacity by im zasa chýbali inde," vysvetľuje Šedivý s tým, že ukrajinská armáda musí starostlivo zvažovať, aké kapacity má k dispozícii a ako ich použiť.

Financujeme ruskú vojnu: Okrem bánk, ktoré dostali z vypnutia SWIFT-u – zatiaľ – amnestiu, z listiny sankcií pozerá už len jedno biele miesto – odpútať sa zo závislosti od ruských energií. Vyzerá to na energetické kaskadérstvo a veľmi drahý špás, ale po 24. februári vieme, že miliardami za plyn a ropu nefinancujeme už "iba" ruské zbrojenie, ale aj ruskú dobyvačnú vojnu, píše Peter Schutz.

Taiwan nie je Ukrajina, tanky tam treba vylodiť. Čína to vie

Ruský prezident Vladimir Putin a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching. (zdroj: SITA/AP)

Čína teraz dáva pozor na európske dianie ešte viac ako bežne. Sleduje, ako sa Západ zjednocuje v sankciách voči Rusku za napadnutie Ukrajiny a prepočítava, či sa podobná vojenská operácia krajine oplatí. Ekonomický kalkul prevláda, aj keď aj Čína má rovnako ako Moskva svoje historické „argumenty“ o tom, že Taiwan je jej územím a je len dočasne mimo jej komunistickej vlády.

„Prezident Si Ťin-pching musí byť zhrozený z toho, aké rany dostalo zatiaľ Rusko za Ukrajinu,“ povedal pre Sydney Morning Herald Derek Grossman z RAND Corporation, think-tanku, ktorý radí americkej armáde. „To, čo zatiaľ videli, je, že aj najlepšie pripravené plány môžu skončiť v koši.“

Čína zaujala k ruskej agresii na Ukrajine nejasný postoj. A odmieta, že by situácia v Európe mala niečo spoločné s otázkou Taiwanu. Lev Nachman, odborník na Čínu z Harvardovej univerzity pre Deutsche Welle poznamenal, že Čína hľadá pri konflikte na Ukrajine rovnováhu svojich záujmov.

„Čína si chce udržať priestor v diplomacii, aby ľudia nutne neočakávali, že sa bude správať rovnako agresívne ako Rusko. Keď bude mať Čína pocit, že prišiel čas obsadiť Taiwan, nebudú konať rovnako ako Rusko,“ poznamenal Nachman, podľa ktorého by odlišná bola aj reakcia Američanov v prípade útoku na Taiwan.

V krátkosti z Ukrajiny:

Ukrajinský spravodaj: Ukrajina čelí silnému náporu ruských vojsk najmä v mestách Charkov, Cherson a Mariupoľ, svet nášmu východnému susedovi posiela vojenský materiál a ruská ekonomika sa blíži ku krachu. V skratke sa dá zhodnotiť, že Rusko nedokázalo spraviť žiadny významný strategický postup. Pozrite si najdôležitejšie udalosti z ruskej vojny na Ukrajine.
Ako dlho Ukrajina vydrží: Rusko útočí na Ukrajinu už týždeň. Za ten čas dobylo územia v blízkosti severných, východných a južných hraníc, ale veľké mestá stále odolávajú. Navyše pribúda obetí z radov ruskej armády. Situácia vyvoláva množstvo otázok a nejasností. Pripravili sme odpovede na najčastejšie otázky.
Putin spravil z Únie hráča: Proti Rusku prijali najtvrdšie sankcie, aké kedy Únia proti tretej krajine zaviedla. Okrem sankcií však prelomili aj niekoľko ďalších tabu a o EÚ sa odrazu hovorí ako geopolitickom hráčovi. Paradoxné na tom je, že práve Putin doteraz EÚ ako geopolitického partnera vôbec nerešpektoval.
Charkov je pod silnou paľbou: Najväčšie boje prebiehajú v Charkove. V Kyjeve ľudia počas dňa stavajú barikády, je vyhlásených niekoľko poplachov, v meste však nie sú výrazné boje. Vojenský konvoj ruských jednotiek sa do mesta nedostal. Ruské útoky sú intenzívne aj na juhu krajiny. Pozrite si mapy z ruskej invázie.
Ruské matky nevedia, kde majú synov: O skutočných zámeroch Kremľa nevedeli ani mnohí ruskí vojaci, ktorí do poslednej chvíle verili, že sú iba na cvičení. V nezávislých médiách sa objavujú prvé svedectvá ich matiek, ktoré netušia, kde majú synov, pretože sa im prestali ozývať.
Ukrajina vyhrá a bude prekvitať: Ruský prezident Vladimir Putin je šialenec a keby dobyl Ukrajinu, nezastavil by sa, varuje v rozhovore pre SME Daryna Ševčenková, riaditeľka denníka Kyiv Independent. Odmieta však pripustiť, že by Ukrajinci svoj boj proti Rusku prehrali.
Pohľad z Užhorodu: Svet vidí najmä armádu a odvážnych ľudí, no bojujú aj ľudia v Užhorode. Dňom aj nocou pomáhajú utečencom, varia, pečú, pomáhajú, kde treba. Aj o tomto je vojna, ktorá pred týždňom vypukla na Ukrajine.
Putinov duševný stav: Americké tajné služby začali v posledných dňoch prioritne skúmať duševné rozpoloženie šéfa Kremľa Vladimira Putina a jeho možnú súvislosť s eskalujúcou vojnou na Ukrajine. Niektorí pozorovatelia, ktorí dlhodobo sledujú kroky ruského prezidenta, vyjadrujú presvedčenie, že jeho kroky z poslednej doby sú čoraz nepredvídateľnejšie a iracionálnejšie.
Evakuácia slovenskej ambasády v Kyjeve: Slovenskú ambasádu v ukrajinskom Kyjeve sa rozhodli evakuovať, informoval minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Konvoj slovenskej delegácie už podľa jeho slov smeruje na Slovensko.
Valné zhromaždenie OSN odsúdilo ruskú agresiu: Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo rezolúciu, v ktorej žiada, aby Rusko okamžite stiahlo svoje vojenské jednotky z Ukrajiny. Za návrh sa vyslovilo 141 členských štátov, proti ich hlasovalo len päť. Hlasovania sa zdržalo 35 krajín vrátane Číny.

Zo zahraničných webov:

The Atlantic: Nemožné sa zrazu stalo možným
The Sydney Morning Herald: Bitka o Kyjev bude niečo, čo svet nezažil 75 rokov
The New Yorker: Ako Putin chce, aby videli vojnu na Ukrajine Rusi

Spravodlivý útok Ruska. NATO provokovalo. A čo Irak? Vyvraciame hoaxy a propagandu

Predseda strany Smer Robert Fico a podpredsedovia Ľuboš Blaha a Ladislav Kamenický počas protestu proti zdražovaniu potravín a energií a proti obrannej dohode s USA. (zdroj: SITA)

"Urobil by som presne to isté, čo PUTIN v súvislosti s udalosťami na UKRAJINE. Je povinnosťou Rusov pacifikovať nacistov, ktorí genocídne od roku 2014 zavraždili 15-tisíc vlastných civilistov," vyhlásil Štefan Harabin deň po začatí vojenskej agresie Ruska na Ukrajine.

Predseda Smeru Robert Fico síce inváziu odsúdil, ale ešte 1. marca na tlačovej konferencii opakoval, že ide v prvom rade o konflikt Spojených štátov a Ruska a nie o vojenskú inváziu Ruska na Ukrajine. Jeho podpredseda Ľuboš Blaha 24 hodín od začatia invázie mlčal, aby potom pokračoval v opakovaní rôznych propagandistických vyhlásení a hoaxov.

Vojenský útok Ruska na Ukrajinu sprevádza množstvo hoaxov, dezinterpretácií, a tvrdení ruskej propagandy. Aj správy SIS potvrdzujú, že Slovensko je dlhodobo v informačnej vojne a inváziou na Ukrajinu je tento problém závažnejší ako kedykoľvek predtým.

Denník SME sa rozhodol zozbierať najčastejšie hoaxy. Rozdelil ich do šiestich skupín a ku každému tvrdeniu ponúka fakty a kontextuálnu interpretáciu.

Zablokovali Hlavné správy: Doména webu Hlavné správy prestala fungovať, informoval minister obrany Jaroslav Naď. Redakcia tohto dezinformačného portálu vypnutie očakávala a pripravila na to svojich čitateľov. Napriek tomu ešte v posledný deň fungovania sa tam dalo nájsť viacero nezmyslov či nepotvrdených informácií o vojne na Ukrajine.
Paradigmy sa otáčajú na hlavu: Ruský vpád na Ukrajinu je celkom nová realita, ktorá plne legitimizuje vypnutie hlásnych trúb agresora. Kto hovorí, že nie, je, ehm, vlastizradca, píše Peter Schutz.

V krátkosti z domova:

Slováci chcú bojovať na Ukrajine: Výzva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby prišli záujemcovia z celého sveta bojovať po boku Ukrajincov, vyvolala ohlas aj na Slovensku. Niekoľko jednotlivcov si už začalo preverovať možnosti, či a ako by na čosi také mohli získať legálne povolenie. Realita je taká, že zlegalizovať svoju účasť v bojoch na inom území možné je, no získanie takéhoto povolenia trvá týždne až mesiace.
Príbehy Ukrajincov na Slovensku: Nazarii Pastušenko je druhák a na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského študuje biológiu. Má 19 rokov, jeho priateľka, ktorá ostala na Ukrajine, má 17. Je rozhodnutý, že keď sa situácia na Ukrajine zhorší, vráti sa domov brániť mesto, hoci ho od toho určite budú odhovárať mama aj babka. Dospelí muži nemôžu Ukrajinu v súčasnosti opúšťať, tí v zahraničí sa však zatiaľ vracať nemusia.
Ukrajinské deti v našich školách: Tri ukrajinské deti utiekli pred vojnou k svojim známym na Slovensko a sú so zvyškom rodiny v jednoizbovom byte, opisuje situáciu jednej z rodín riaditeľ Spojenej školy Tarasa Ševčenka v Prešove Igor Andrejčák. Škola je jedinou školou na Slovensku s vyučovacím jazykom ukrajinským. Prihlásilo sa na ňu už viac ako 30 žiakov, ktorí utiekli z Ukrajiny na Slovensko.
Koronavírus na Slovensku: PCR testy odhalili 12 763 nakazených, laboratóriá celkovo vykonali 22 385 testov. V nemocniciach aktuálne leží 2 652 pacientov, pribudlo aj 37 obetí ochorenia Covid-19. Prvú dávku vakcíny dostalo 72 ľudí.

Vyskúšajte aj ďalšie newslettre od SME

⚔️ Ukrajinský spravodaj o dôležitých udalostiach z vojny. Odoberať >

✍️ Výber šéfredaktorky Beaty Balogovej. Odoberať >

? Víkendový výber dobrého čítania. Odoberať >

? Výber rozhovorov raz týždenne. Odoberať >

? Denný newsletter Korzára. Odoberať >

Ukrajinci húfne nakupujú bitcoin, šancu cítia aj Rusi

Bitcoin. (zdroj: Fotolia)

Počas uplynulých troch dní sa kurz najpopulárnejšej kryptomeny bitcoin vyšvihol nad 44-tisíc dolárov. Od pondelka to predstavuje 16-percentný nárast. Na prvý pohľad na to nebol žiadny dôvod.

Od začiatku roka s ochladením akciového trhu klesajú aj objemy vkladov, ktoré smerujú do bitcoinu. Zároveň rastie podiel jeho držiteľov, ktorí ho vo svojich (virtuálnych) peňaženkách majú dlhšie než tri mesiace. V súčasnosti je tak až 72 percent bitcoinov "mimo trhu".

Príčinu rastúcej ceny bitcoinu treba hľadať na Ukrajine a v Rusku. V oboch krajinách bolo v dôsledku agresie Putinovho režimu stopnuté internetové bankovníctvo, z bankomatov môžu ľudia vyberať len menšie sumy a hotovosť v bankách sa rýchlo míňa.

Rusi aj Ukrajinci sa snažia za každú cenu zbaviť rubľov a hrivien a vymieňať ich za eurá alebo doláre. Keďže im to centrálne banky v normálnych bankách zakázali, aby nezhoršovali finančnú stabilitu, technicky zbehlejší ľudia našli riešenie v kryptomenách.

V krátkosti z ekonomiky:

Posilnenie obranného rozpočtu: Minister financií Igor Matovič nevylučuje posilnenie obranného rozpočtu štátu. Podľa neho je potrebné sa zamyslieť, či sme sa v obranných nákupoch vybrali správnou cestou, napríklad pri obrnených transportéroch. Podotkol, že tieto je schopný zlikvidovať aj dron, ktorý stojí zlomok ceny a môže byť efektívnejší.
Únia ušetrila Sberbank: Členské krajiny EÚ súhlasili s vylúčením kľúčových ruských bánk zo systému SWIFT, ktorý je dominantným svetovým systémom finančných správ. EÚ však neodpojila od systému SWIFT banky Sberbank a Gazprombank, ktoré sú hlavnými sprostredkovateľmi platieb za energiu v EÚ. Členské krajiny eurobloku vyjadrili obavy, že sankcionovanie týchto dvoch finančných inštitúcií povedie k nárastu cien energií v Európe.
Dary pre Ukrajinu v kryptomenách: Ukrajinská vláda a mimovládne organizácie v krajine od začiatku ruskej invázie dostali dary v digitálnych menách v hodnote 33,8 milióna dolárov. Ukrajina doteraz dostala 30-tisíc darov, väčšinou v bitcoinoch a v digitálnej mene ether.

Ovečkin vojnu odsúdil prázdnymi frázami. O fašistoch na Ukrajine hovoril už po anexii Krymu

Ruský prezident Vladimir Putin s Alexandrom Ovečkinom. (zdroj: SITA/AP)

Alexander Ovečkin, jeden z najlepších strelcov hokejovej histórie, sa dlhodobo prezentuje ako jednoznačný Putinov podporovateľ. K otázkam o konflikte na Ukrajine sa odmietol vyjadrovať, napokon sa im nevyhol.

"Je to hrozná situácia. Mám v Rusku rodinu a na Ukrajine priateľov. Ale nemôžem s tým nič urobiť. Dúfam, že sa to čo najskôr skončí a všetko bude v poriadku a na celom svete zavládne mier," uviedol 36-ročný Ovečkin.

Na otázku, či podporuje Putina aj po ruskej invázii na Ukrajinu, Ovečkin odvetil: "Je to môj prezident. Ale ako som povedal, nie som politik, ale športovec a niektoré veci neovplyvním." Ovečkinove slová vnímali mnohí ako prázdne frázy. Nechce vojnu, túži po mieri. Lenže čo ďalej?

Hokejista sa už v roku 2014 o Ukrajincoch vyjadril ako o fašistoch. Stalo sa tak tesne po anexii Krymu. Stal sa tvárou kampane „Zachráňte deti od fašizmu“. Tá sa v Rusku rozbehla v roku 2014 ako ospravedlnenie spomínanej anexie. Pod podobnou zámienkou „defašizácie“ Rusi na Ukrajinu zaútočili aj v roku 2022.

Politika a šport sa miešajú odjakživa: Zatiaľ čo Ukrajincom ruské vojská doslova demolujú krajinu a zabíjajú ich, Ovečkin utrpí tým, že si tentoraz nebude môcť zbierať zuby na ľade v Helsinkách. Schválne, kto je na tom horšie, píše Peter Tkačenko.

Ďalšie športové správy

⚽️ Športový prehľad: Denne to najdôležitejšie zo športu. Odoberať >

Rusko-európska misia na Mars nepoletí. Ublížia tým sami sebe, tvrdí šéf Roskozmosu

Misiu ExoMars 2022 zrejme odložia už tretíkrát, tentokrát pre vojnu na Ukrajine. (zdroj: ESA/ATG medialab)

Európska misia na Mars mala vyraziť k červenej planéte už pred štyrmi rokmi. Štart nakoniec odložili na rok 2022 pre problémy s padákmi. Inžinieri nechceli riskovať, aby sa opakoval katastrofický scenár sesterskej misie z roku 2016, ktorá sa roztrieštila o marťanský povrch.

ExoMars nakoniec nepoletí ani tento rok. Okrem Európskej vesmírnej agentúry totiž na nej spolupracuje aj ruská agentúra Rozkozmos. "Vzhľadom na sankcie a širší kontext je spustenie misie v roku 2022 veľmi nepravdepodobné," píše ESA v stanovisku.

ESA zatiaľ priamo nepovedala, že misia ExoMars sa odkladá. Iné riešenie však zrejme nenájde, ESA aj Roskozmos na misii spolupracovali tak úzko, že sa nemôžu rozdeliť. Zároveň sankcie Európskej únie by pokračovanie neumožňovali.

Šéf Roskozmosu Dmitrij Rogozin na vyjadrenia ESA okamžite reagoval s tým, že ESA svojím krokom ublíži viac sebe ako ruskému vesmírnemu programu.

V krátkosti z vedy a techniky:

Aké ochladenie spôsobí Hunga Tonga: Sopka Hunga Tonga Hunga Ha'apai vybuchla pred viac ako mesiacom. Vedci majú prvé merania o tom, či môže ochladiť planétu. Jeden z prvotných odhadov naznačoval, že Hunga Tonga by mohla v nasledujúcich dvoch rokoch spôsobiť ochladenie planéty o 0,03 až 0,1 stupňa Celzia. Nová štúdia naznačuje, že vplyv sopky bude zrejme omnoho menší.
Ďalšia správa o klíme: Klimatická zmena už dnes nebezpečne narúša prírodu a ovplyvňuje životy miliárd ľudí na celom svete. Súčasné kroky na zníženie týchto rizík sú nedostatočné. Hlavnou témou druhej časti šiestej správy o stave klímy od Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu sú riešenia. Ukazuje, že okamžitým zakročením sa ešte dá predísť drastickým dopadom klimatickej zmeny.
Vieme, čo treba robiť: Na novej správe o klíme pracovali stovky vedcov a vedkýň, denník SME sa rozprával s jednou z nich. Ekonómka Birgit Bednar-Friedlová z Univerzity v Grazi hovorila o najdôležitejších záveroch správy a tiež o klimatických rizikách v Európe.

Rozhovory ZKH

Rozhovory ZKH: Tomáš Valášek. (zdroj: SME/ Marko Erd)

Aké sú možné scenáre vojny? Prečo sme ešte nevyhostili ruských agentov s diplomatickým krytím? Čo by teraz malo Slovensko robiť lepšie, keď už máme roky zanedbávanú armádu? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslancom a bývalým veľvyslancom pri NATO Tomášom Valáškom.

Bezpečne SK

Bezpečne SK: Miroslava Sawiris. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

Prečo je Ukrajina pre Putina taká dôležitá? A čo Slovensko? Akú má súvislosť informačná vojna u nás s veľmocenskými plánmi Kremľa? Čo je cieľom ruských hybridných operácií na Slovensku? Ako sa Slovensko môže efektívne začať brániť hybridným hrozbám? Pozrite si rozhovor Juraja Rizmana s Miroslavou Sawiris, expertkou na zahraničnú politiku a bezpečnosť.