BRATISLAVA. Nástenka v triede oznamuje, že tento týždeň budú žiaci písať písomku z biológie, presnejšie z lesných stavovcov. Na hodinu dejepisu sa zas treba pripraviť na skúšanie.
Dvanásťročná Božena Koretská ani jej osemročný brat Branislav však zatiaľ lesné zvieratá v slovenčine nevedia ani vymenovať.
V Základnej škole na Ostredkovej ulici v Bratislave sú iba piaty deň potom, čo ich rodičia poslali s babkou na Slovensko, aby ušli pred vojnou na Ukrajine.
"Na prvej vyučovacej hodine ešte rozumiem viacerým slovám v slovenčine. Ale keď príde posledná hodina, je to oveľa horšie, rozumiem už iba sem-tam," vysvetľuje Božena. "Možno preto, že som už unavená."
Matematika jej problém nerobí, pretože kocku, ktorú teraz siedmaci preberajú, sa na Ukrajine učila už pred dvoma rokmi. Priznáva, že na dejepise sedí zmätene.
Vojnový lekár: Nie je to ako vo filme. Raneného stokilového vojaka si neprehodím cez plece Čítajte Texty z učebnice v slovenčine si doma zosníma do telefónu, do azbuky jej ju prekladá aplikácia, ktorá dokáže preložiť odfotografovaný text.
