BRATISLAVA. Sedí na drevenej lavičke vo vestibule cudzineckej polície v bratislavských Vajnoroch. Je sobota po desiatej večer, no vestibul je plný desiatok ľudí.
"Sme tu už druhý raz. Prvý raz sme prišli včera ráno, ale bol tu dlhý rad, ľudia stáli až vonku. Teraz večer je to tu pokojnejšie," hovorí štyridsiatnička Tatiana Mojsejevová, ktorá pred vojnou ušla z Kyjeva. Sprevádza ju dcéra, tínedžerka Katarina.
Vojnový lekár: Nie je to ako vo filme. Raneného stokilového vojaka si neprehodím cez plece Čítajte Deň predtým strávili na cudzineckej polícii asi štyri hodiny. Dočasné útočisko však nevybavili, pretože nemali rodný list dcéry. Museli tak ísť na ukrajinské veľvyslanectvo a cestu na okraj hlavného mesta k cudzineckej polícii si zopakovať.
